Overblog
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
4 janvier 2010 1 04 /01 /janvier /2010 01:29

Premié simenn présé

 

Dépi dimanch, toupandan an pati té ka manjé galet léwa, ni adan ki monté an komin pou préparé le 10 janvié. Simenm-tala menm si man konne an boug ki ni labitid rété épi Fani, kou-tala i di’y :

-      Fok man milité pou Matinik !

Kolektif 5 févriyé di bien wo pou tout moun tann :

-      Lanné 2010-la ké ankò pli red.

Le MEDEF ka kriyé an mwé !

-      Yo lé tjwé lékolomi Matinik !

Sé jou-tala sé dé liméro ka konté 73 épi 74. Pèsonn pé pa palé ba’w si yo nonmen yonn di yo.

Lè an kanmarad ka palé ba’w ou ka vini a soupsoné’y :

-      Es i lé fè mwen voté pou 73 oben pou 74 ?

A la fen lanné, ni gro pano (ki pa pou ayen) ki mandé voté. Menmsi i pa nonmen liméwo artik-la, tout moun sav épi lajan i mété déwò, pou kimoun i lé matinitjé voté.

Chak moun pou sav si Matinik sé ta ki moun :

-      Es sé ta’w, ta-mwen, ta-yo oben ta-nou tout ?

Simenn-an té chajé toubannman, sanmdi la Titans té plen moun é dimanch Baspwent té ni otan.

Man wè an karavàn loto épi sa yo lé moun voté. Lè mwen kwazé-yo man pa ni tan wè sa ki té matjé a.

Es sé té wi o 74 oben non o 73 ?

Mwen men ja chwézi, mé asiré man pé ké di zot !

 

Partager cet article
Repost0
27 décembre 2009 7 27 /12 /décembre /2009 10:21

An lanné nef fini, rikoumansé

Toupandan lé manmay bèlè légliz té ka chanté anba gran kwi-a épi plizié koral, légliz Sentétièn té ka viré wouvè.

Légliz Ofanswa té ka béni kloch-li, mé ta Loren-an ka espéré nwel lanné prochenn pou i viré tann moun ka chanté ek prédié.

Man jwenn Etièn, an boug Omaren, i té boulé an sann pas yo té ka wouvè légliz-la ki té fèmen dépi Dean. Misié gouté adan an boutèy Sentétièn. Asiparé i trouvé sa té bon, i té lé gadé limenm si dénié gout-la té ni menm gou épi premié gout-la.

Anlo manmay ladjé kò-yo an chanté nowel an manniè red red red. Yo té lé fini (dapré-yo) épi ras lanné 2009-la, pou oubliyé. Chak moun-an ka fè sa i pé. Ni adan ka jik alé dan lotel pabò Ofanswa a 260 €ro pou nwel. Sa sé moun ki lé fè moun kwè yo ni léro, menmsi poch-yo ka koulé laglas.

Lanné 2009 ka fini é anlo ja lé i fini net. Dot pè 2010 pas yo ké ni a chwézi ant dé liméwo : 73 obensinon 74. Adan zafè chwézi-tala, ni anlo ki pa enmen sa. Mé Niko la, ek i ja di :

-         Si zot pa sav sa zot lé, man ké chwézi ba zot !

Kidonk dépi le 10 janvié, nou ké ni a di : wi oben non. Antouléka, ki nou lé ki nou pa lé, lanné ka chanjé liméwo.

I ka mofwazé ba jan ki tibren pli vié, sé pou sa i ka tonbé an janvié. 2010 rivé.

An bon lanné, pou Antilla toujou ba nou lokazion li kréyol.

Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 17:12

KREYOLAD 297

 

Mové lodè

 

Sé jou-tala moun ka vréyé pié pas yo ka santi mové lodè. Ni moun ki pa enmen lodè kochon. Pa menm palé di bouden, pas yo véjétarien.

 

Anfen ni anlo bagay ka santi mové. Kontel kanpàn-la ka fè yonndé boug ped tet-yo ek kité lang-yo chapé pou di bétiz.

Klod té ni ka yol, pas i mété vwel-li adan an mové van. Van rasis, sé an van éti Iklè té enmen. Sé bien pou sa i ratibwazé konmen jwif. Menm van rasi-tala éti yonndé niopéyen épi konplisité ti-chef, té di ki an Nafrik an ras moun té fet yen ki pou travay kon bet. Van rasi-tala mennen bon dézolasion éti ki jik atjelman ni moun ki malad. Sa pa bon van pou Matinik navidjé, pas van-tala ka santi mové.

 

An sel van ki bel épi bon, sé van fraternité éti nonm kisiswa koulè’y ka pòté respé ba dot nonm.

Sé tan-tala lézavan ka souflé red. Ni moun ki wè bon van a 73 tilomet a lè. Ni dot ki simié van-an a 74 pas yo ké pé fè zafè-yo an gou-yo.

Sé pou menm zafè vié van-tala, ki fè an méritjen vini pran yonndé éro an poch moun isi. Lamenm apré konsèw li a dit, i pran avion personel-li pou kouri Gwadloup. Misié déklaré lotel-la pa té an gou’y. Asiparé i pa té ké ni asansè ka maché, alos ki i té o rédchosé. Tout moun konnet poveb la : «  lè ou bizwen an défè’w di chien’w, ou ka di i plen gal ».

Moun ka di pa ni lajan, sé lakriz toupatou. Mé yo kouriwè Lionel an boug ki ja kité rich ka alé. Chak moun-an genyen an biyé a 65 éro ba’y. Tousa sé vié van ka pòté an lodè ki pa ka santi ni grozèy, ni bouden pa menm palé di paté.

Tout lodè-tala ka kouvè tradision nwel isi. Asiré sa pa ka santi bon.

Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 16:02

KREYOLAD 296

 

Nwel fret

 

Lafen lanné an manniè. Menmsi yonndé anbiansè lamenm apré Latousen té mété an wout, chanté nowel pa ka bay.

 

Léro-a ra pa djè ni lajwa. An sel bagay ki bon, sé solidarité. An group manmay désidé viré mété la tradision bokantaj douvan. Ou ka vini épi sa ou ni, pou bwè ek manjé. Non group-la sé « Anrita ». Yo pran non-tala pas anlo an pami-yo pa té janmen a lè. Ni anlo manmay ki di pou toulbon, yo rivé épi rita. Pas yo té ké ni a péyé tousa léro adan chanté nowel. Mé akondi pawol-la : «  sé lè ou ped lajan ek sa yo kriyé pouvwa dacha ou ka sav sa sa yé ».

 

Tout moun ka di sé palakoz 5 févriyé, ki fè pa ni lajan é ki nwel-la an banbanm.

Menm Papa Nowel ka pran fè. Es sé pas yo di’y lé doké toujou ka fè lagrev lafen lanné. Antouléka, i jik vann joujou ozanchè pabò Lariviè-Salé. Magré pri BCBa, moun pa kouri anlè’y. I fé ti-patjé 73 ek 74 ti-joujou, mé moun pa lévé’y digad. Moun pa djè antiché. Ou sé di moun pito égri ek chimérik.

 

 Jòdi, sa ka vini red ba tout moun, menm pou faktè. Anlo moun égri. Sé bien pou sa an fakté mantjé ped ta’y-la. I té ka pòté let-li bienkonmifo, ni an boug, nou pa sav si sé pas i té ja risouvrè an kontravansion, oben an ogmantasion tax abitasion’y lan, mé i pété an kout chèvotin dèyè maléré-a. Lasimenm pasé té ni gro anbétéyaj padavwa lè restan sé faktè-a fè an opérasion mòlòkòy. Sa mété tout moun anrita.  Yo fè kriyé an group kantik mé i rivé an rita épi tousa loto.

Tou sa man konstaté sé ki nwel-tala fret kon an ba-laglas. Nou poko sav sa 2010 ké pòté, mé poulemoman lé zafè pa djè ka kléré.

 

Lavil Chelchè viré mété an konkou o pli ni bel mézan ka limen. Atjelman kom fok lité kon réchofman planet-la, ni moun ka jik étenn limiè pli bonnè.

 

Lavil Fodfrans épi Lanmanten ki té ni labitid liminé chimen-yo, pa menm djè ni girland. Bidjé limiè-a vini feb ayen pa ka kléré. Asiparé pou wè limiè fo ké atann « Les boucans de la baie » manmay fè pou lapli pa tonbé pas pé ké ni fédartifis.

Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 15:58

KREYOLAD 295

 

 

Chadron cho


 

Tout moun ka kriyé anmwé asou pri an tet-chadron : 80 €ro.

Ni an boug ki di mwen sa normal pas :

-         Déjapouyonn, sé an bagay ki ra ek i pa pli chè ki trif pabò Lafrans oben kavia.

I pa ka kouté 500 €ro le kilo, kidonk i pa chè.

     -   Déjapoudé, chadron-an sé ta-nou, nou pou achté’y pli chè!

 

Antouléka sa man konstaté sé si lapech la wouvé mèkrèdi, mardi oswè té ja ni tet-chadron ka fè siwawa.

Es sé moun-tala respekté jou a ?

Tou sa man sav sé ki anlo moun ka trouvé pri-é titak cho. Ni boug ki jik di mwen :

-         Si man manjé chadron-an a pri-tala i ké fè-mwen mal !

 

Ni moun ki kriyé anlè radio pou mandé :

-         Dépi ki tan, lanmè sé ta maren-péchè selman ?

-         Poutji nou pa ni dwa alé pran an ti-blaf ?

 

Rèné an chef maren-péchè mandé sé boug-la :

-         Alé anrolé, konsa zot ké konprann poutji nou ka espéré chadron-an mi.

Lafen lanné-a titak tris. Moun pa ni dwa alé péché chadron é anlo pé pa achté’y pas pa djè ni lajan.

 

Sa fè ki moun pa ka menm djè chanté nwel. An plis di sa, fok ou péyé pou alé adan « chanté nowel ».

Apré lé zévènman mwa févriyé-a ousédi sa pa djè bel.

Lè’w gadé nou pou koumansé lanné-a épi an chwa. Nou ja pa ni ayen pa menm an ti janchwa. Mé fok ké chwézi ant atann anlè dot oben konté anlè kò-nou.

 

Sa vré sa pa fasil, mé fayen pa fasil ankò, menm péché chadron, sa vini cho

 

Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 15:56

KREYOLAD 294


 

Konba moun

 

Liséyen pa kontan. Lanné prochenn, Yo lé annilé an filiè anlè yo. Yo té désidé vréyé dot zélèv Lisé Chelchè dan an lot  lisé.

Yo fè an manif pou rivé Laréjion. Lè Chaben wè tousa liséyen ek triko rouj, i té ja anrajé. Misié risivrè-yo kanmenm, mé lè an pofésè (asiparé ki té ni kat PPM-li an poch dèyè’y) ouvè bouch-li pou nonmen non an moun.

Misié wè lévé mouch-wouj, pas i pa lé tann palé di fui-tala ni vet, ni matrité ajiwè mi. Mon boug rayi zafè lekchi-a. I paré sa ka lévé fwa’y. Lè an moun palé di fui-tala kisiswa moun-an jenn kon vié i ka anvi pété frisi mol-li. Konjésion sé pé pran’y afos i té faché. I pété an kout kriyé. Magré yo té pasé twasan, yo rété estébékwé ek Chaben ba-yo an kout lapot ek yo rété sézi. I di i konnet travay-li é i pé ké pasé tan’y ni chayé dlo an panyen, ni réparé an bagay ki pa réparab.

Nwel ka vini man pa lé ba pèsonn konsèy, misié Konsèy mò Senpiè. Mé fodra yo ké débité ti-kochon-an yo ka nouri dépi konmen tan-an. Asiré i ja vini grosè an véra. Pas yonn sé lè a, (san swété sa) an mòso masonn ké chapé anlè tet sé zélev-la. A moman-tala es yo ké palé di konsèvé patrimwàn, oben konsèvé reskonsab-la lajol ?

Fodra nou sispann goumen yonn kont lot pou sav kiles ki ni tò oben ni rézon.

Es fok liséyen péyé poudjol boug politik ?

 

Sé menm manniè Senpiè ant swasannkatòzis épi swasanntrèzis ladjè pété pou an zafè sal té ni an lo pawol sal, yo pété dézod. Ni an boug, sé pa pou di i rafen, mé i mandé prété marché-a pou an konsit. Misié limè di’y i bizwen’y menm jou-a pou i sa fè konsit-li tou. Yo pa rivé tonbé dakò, yo pa menm diskité yo trouvé sé té ped tan.

Afos lé partizan jouré lot, ni an komersan ki wouvé lapot li ba opozan mè-a. Es komersan-tala ké a labri atjelman ?

Es la démokrasi sé yonn dé mo ki rasi ?

Fok chak moun rivé di sa i ni pou di. Fok chak moun rivé tann sa i pa lé tann, pou pep-la sav sa i ni pou fè jòdi kon dèmen


 


 


Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 15:52

KREYOLAD 293


 

Pitji lagrip

 

Ousédi moun pè zafè pitji kont lagrip la. Si ou fè tan palé moun di sa, asiré yo pa lé tann.

Jik moun lopital : doktè, enfimiez, edswanian kantapou brankardié yo pa lé tann palé di sa. Man konnet an enfimiez ki dakò ba moun pitji, mé lè man mandé’y si i ja pran ta’y, jik atjelman i poko réponn-mwen. I kasé bwa an zorèy-li.

 

Ladilon té ni an sant vaksinasion, épi konmen doktè, enfimiez. Yo rété ka tounen pous-yo pas anlo ped chimen pa la.

An doktè afos rété san fè ayen, fè an propozision :

-         E si yo té ka ba moun alokasion pou vaksiné, asirépapétet té ké ni plis moun !

Kom sé jou-tala, lajan an titak ra, asiré moun té ké kouri pou trapé an lanmonné, yo té ké vini pa grap.

 

Sa ou ka konstaté, sé tan-tala moun pa djè fouben. Ant artik 74 épi 73, ant pitji lagrip épi lagrev lésans ki pou vini, yo ka fè an sel migan.

Tousa fè ki lézafè éti ki pa té ja djè klè, vini ankò pli an toch. Sé bien pou sa Chaben lévé mouch rouj, I jik mènasé :

-         Si 74 la pa pasé, man ké sav sa man ni pou fè !

Li, i ja sav sa i ké fè, i pé ké chayé dlo an panyen, mé es pep-la sav sa i ké fè ?

Sé lanné prochenn nou ké sav. Yo di : « lè ou lad ou pa pè pian », mé afos fè moun pè, es sa pa rann moun tibren krentif, kon an chat ki pè dlo ?

 

Si nou pè 74, 73, épi lonbraj-nou, pétet fodré yo té mandé-nou si nou lé oben si nou pa lé pran reskonsabilité nou ?

Pétet si yo té mandé-nou es nou simié Lafrans pran désizion jik Pari obensinon si nou paré pou pran zafè nou, nou menm, pétet nou té ké ni mwens lapè ? Pétet !

Pétet man ka di bien, pétet nou té ké ni mwens lapè épi mwens pététet.

Es Matinik nou pè lapli par niaj ?

 

Mi dé kèsion ki pé ba nou lagrip pou chwézi :

 

Dabòpouyonn, es zot pou chanjman Matinik dan an kolektivité lotbò dlo éti artik 74-la ka mennen, épi kalté owganizasion’y ki ta’y menm, ek ka prézervé lentérè’y dan Lafrans ?

Fo réponn wi oben non.

 

Déjapoudé  le 24, si non an pasé, fo ké réponn toujou wi oben non, es zot dakò pou kréyé an sel kolektivité Matinik, i ké fè menm bagay Konsèy Jénéral ek Konsèy Réjional, toupandan i ka rété adan lartik 73 Konstitision Lafrans ?

 

Sa pé pa pli klè ki sa, wi oben non !

Pa apenn di, zot trapé lagrip pou zot pa alé voté !

Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 15:51

KREYOLAD 292

 

Lafet toupatou

 

Ni an group chanté nowel ki pa ped ped tan, sanmdi lamenm apré latousen, yo mété an wout épi zafè chanté nowel la. Tousa nou pé di, sé ki yo pa té an rita.

 

Sa ki kom bien épi Anrita, sé ki yo pa ka mandé lajan, mé chak moun ka pòté an bagay, an janbon, an chob an boutéy ji épi kisasayésa.

 

Ou sé di moun lé oubliyé oben yo pa chonjé zafè politik la. Si ou kriyé an boug swazanntrézis oben swasannkatòzis. Sel bagay yo lé tann sé konsèw. Pou wè sa bien, sé lè artis la ka vini  di andéwò. A moman-tala yo ka jwé a giché fèmen kidonk moun pa ka trouvé tiké a 35 éro.

 

Sé jou-tala ni lafet toulitan, moun pa ni asé tan pou alé konsèw. Jik Elèn pa té sav la i té yé, i garé (en français s’égara) lè i antré Latrium i di :

-         Bonjour Pointe-à-Pitre !

Nou ka risouvrè moun tout koté, kisiswa Ayiti épi Karimi ek  Djakout, Gwadloup épi lé metpies gwoka kon Anzala, Eznaw Bwadur…

 

Mé lè sé pou mizik nou, ousédi nou ka fè kon kribich. Lik té lé rann an gloriyé pou dé brital mapipi mizik, i kriyé sa MRDC. Mé ni anlo moun ki pa konprann, yo konprann Lik té lé anmerdé-yo Yo pa achté tiké é misié té oblijé annilé konsèw la. Kat pianis (Ronal, Jil, Mikael ek Gimawk) té tou tris pas jan Matinik simié péyé 60 éro pou wè an méritjen pito yo vini kouté mizik, Mona, Rosine, Donatien ek Cultier. Toupandan yo té ka annilé anba Grankwi a, pa koté Latrium, Imelda sanblé titak moun adan Jédi-mizik pou té kouté kouté mizik rasin.

 

Partager cet article
Repost0
18 décembre 2009 5 18 /12 /décembre /2009 15:39

KREYOLAD 291

 

Konflérans Lélizé

 

Vandrèdi pasé, té ni gran penteng Lélizé. Adan lanmwatié manda prézidan’y, Niko la, ek i toujou la épi anlo minis.

I distribié dé o twa zo épi bon viann, kontel i mété Marilis minis.

Es sé pas i té ka chonjé Eli oben pou kalmé LKP ?

 

Antouléka pa isi a, bagay la cho toubannman. Lopital Trinité ka tousé dépi twa simenn. An lagrip ka britalizé’y. Magré 73 kaché, yo poko trouvé solision.

Ni an sendikalis ki di sé an siro 74, kidonk épi 74 gout i bizwen pou’y djéri.

Misié di tou :

-         Lotel lagonni é touris simié alé adan dot péyi !

Touris pè vini Matinik pas ni dot ki pa fè « bon » piblisité ba Matinik. Tann sa yo ka di :

Si vou zalé an Martinik, vou nèt pas sur de retourner, kar le personel peu fèr grèv a tou moman !

 

Prézidan an pofité pou di i ké ba sé lotel la an ti-favè, mé fok yo ké rifè sé chanm la yo menm.

Louijo di pa ni asé lajan, i menm di :

-         Sa sé afichaj an vié flim kòbòy.

An boug mandé’y :

An fim oben an flim pou rété anlè lestonmak nou ?

Misié té anrajé, I réponn malapri a :

-         Antouléka sa man sav, sé ki met pies la pa koté Pari, é sa pa ka fè mwen ri. (man ka pran pari épi zot, man sèten misié sé an boug 73).

Eli (zot sav) Gromota di :

- Tout lo pawol-tala pa pòté ayen ni ba lajénes, ni ba lé ti-plantè, kont klordékòn. I pa menm chonjé Jak é pwofitasion ka kontinié. Asiparé yo di an moun té ké akouché mé I pa bay ayen, kidonk sé bagay an moun ki ni an groses nervez.

 

Migel di :

-         Niko pa an moun engra, pas I chonjé ki Lafrans pa té ké ayen san lé esportif, lé matjè tousa bon ! (menmsi I pa chonjé sé boug lakréyolité a).

I anonsé anlo bagay mé nou tout sav ki léro a ra kon zé bourik. Kimanniè i ké rivé fè étidian isi fè doktè ?

I di i lé moun isi achté mango, siret, zannanna épi chadek pito yo enpowté rézen ek ponmfrans.

Nou ké wè, nou véyatif pas nou pa lé pran dlo mousach pou let. Nou sav ki sa mel ka di an tet piébwa, ka chanjé lè i rivé atè.

 

Partager cet article
Repost0
9 novembre 2009 1 09 /11 /novembre /2009 10:59

KREYOLAD 289

 

An bel dat, 28 oktob


 An bel simenn koumansé. Tala éti ki ni JOUNEN ENTENASIONAL KREYOL. Dépi 81 an krèy moun kréolopal désidé pabò Sent-Lisi, mété an jounen pou gloriyé kréyol la. Premié péyi ki pran sa o sérié sé Dominik ki mété 28 oktob, Jounen entènasional kréyol. Jou-tala ka ni anlo bagay ka fet alantou lang la, pou vréyé’y douvan. Sa bien.

Katjil ka fet avan lapèy, pétet fok nou mandé kò-nou :

Es sé an sel jou pou nou chonjé lang la ?

An ti pawol ka di : « bef toujou bizwen latjé’y pou kouri dèyè mouch ! »

Es nou pa ka palé, manjé ek viv kréyol touléjou ?

Tala sé an lot trablati.

Es fok pa asepté alphabetizé an kréyol, pou nou pa fè bétiz, oben di bétiz (kon Jid)?

 

Antouléka dépi 2004, ANTILLA ka permet moun chak simenn li an ti-paj kréyol. Man ka pofité di-yo mèsi. Sé pa anlo, mé sé an patjé lè’w gadé lektè jounal la ja li an liv 289 paj an pliziè kou. Akondi pawol la sé : ti-kou long diré. Si ou bwè tout an boutèy ronm ou pé boulé lamenm.

 

Man ka pofité simenn-tala pou voyé an bel woulo bravo ba GEREC ki dépi pasé trant lanné, ka djoubaté pou kréyol vansé. Sa pa fasil mété douvan an lang éti yo té défann ou palé’y.  Ni moun ki jik pran an wonn bwa pas yo palé lang la adan an lakou lékol, lésision oben kay an granjan.

 

Manmay Trinité épi Bannzil kréyol, dan an sel Rabouraj ka fè dikté kréyol.

Jòdijou nou ka koumansé aprann li lékol bien malman, pas i fakiltatif. Mé lot lang la (palé pa nonmen non’y pou man pé rivé an ti fran, sé tout). Dépi latit jik linivèsité yo ka dékatiyé’y, ka matjé’y,  i sé akondi an matjè man konnet : « la bel lang diplomatik ki dé choz otan romantik ke kabalistik ; pito ke resté dan en kréyol kom un sirik ka fé sik an en vié tol plastik ».

 

Kréyol ka fè ti-pa mé i pa ka rété siwplas. I ké pran balan lè tout jan kréyol ké asepté belté’y, potalans li ek nésésité’y pou lékilib nou. Jou nou ké konprann nou ni chans ni dé lang, kon dé pié. Nou pé ké maché brété ankò, nou pé ké dé isbenbot,  mé nou ké kouri pasé Isenn Bolt.

 

Atjelman asou nich twel la nou ni konmen sit pou aprannn palé’y, li’y ek enmen’y sé kontel : Capescréole, Potomitan, Montray, Alabowdaj, Gensdelacaraibe, Kapistrel, Volcréole, Bannzilkréyol, Meetaw épi kisasayésa.

Woulo ba tout sé manmay-tala ka woulé pou kréyol pa fet yen ki pou jouré mé pou konstui moun ek rann-yo solid kon dé bwa mondong.

 

Partager cet article
Repost0

Présentation

  • : Le blog de jude duranty
  • : Publication régulière de textes créoles contemporains Kréyol tou lé jou
  • Contact

Recherche

Liens