Overblog
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
20 janvier 2012 5 20 /01 /janvier /2012 18:07

Matinik zayé

 

Yo di dan apipré san jou, Matinik ké ni chanjman, Lafrans pou ni anlot prézidan.

Tout sé jou-tala ni anlo kandida ka zayé Matinik.

Sa ki agoch ka fè an ti-koulé pou trapé kéchòy.

Sa ki adwet ka zayé ovantatè, yo lé rivé jwenn lavi.

Ni an kandida éti papa’y té trapé an falfret Lanmanten, i pa menm pran lapenn bòdé. Dapré manzel, sel fanm lan ki pozé kandida’y, chandilié ké kouté’y pli chè ki lantèman.

Fanswa ki ni fanmi’y pabò LaOland ek jénérasion’y pa Ofranswa, ni lentansion vini fè an ziédou vitman pou chofé zorey Matinik. I asiré telman, dapré’y, i ké pran an dimi-jounen pou sa. I ké pofité gadé pabò Lagwadloup avan.

Mé Lagwadloup di’y :

-         Pa apenn vin fè bas isidan !

Lè i pété’y kouri pa isi, Matinik di’y :

-         Sé penn initil vini fè pies koulé isi-a , pas avan’w té lapen man té ja garenn. Misié ri i pa konprann ayen pas i pa konnet kréyol. Matinik kontinié ek i di’y :

-         Anlo avan’w vini fè menm bagay la ek dépi yo éli yo ka bliyé sa yo té di. Yo ka ladjé mwen kon an patjé rad sal. Sé pa toulitan ou ka kouyonnen fanm pou mennen’y an razié !

 

Toupandan kandida ka zayé Matinik, atè isi dan lé kat dékoupaj pou voté, yonndé kandida dépité ka filé zépon-yo.

Ni yonn ki di bien fò adan gran jounal touléjou a :

-         An politik, pa ni kadon pou ba pèsonn !

Misié ajouté :

-         Sé pa mwen ki Papa-nowel, ek fok sav désanm ja pasé é nou an 2012 anlot lanné. !

Magré i kanmarad épi anlot, magré yo té monté konplo ansanm pou té déchouké an prézidan, i di komkwa i pa pou konnet. Vréman, vréman akondi pawol la : konplo neg sé….(sé zot ki di’y sé pa mwen).

Ni anlot ki di :

Man pli agoch ki entel, sé mwen ki pou douvan.

Antouléka toupandan yo ka zayé Matinik, lé kandida dépité ka fè an ti-koulé vitman pou wè si yo ka trapé an tot.

Partager cet article
Repost0
16 janvier 2012 1 16 /01 /janvier /2012 20:47

An bon plas

 

 

Lanné 2012 fini koumansé, mé sé boug politik la pa ni tan dòmi. Asiré nou pé di sé pa yo yo ké kriyé kanyan.

Chak moun ka chaché gadé pou trapé an plas dépité oben an tot sipléyan.

Lé chef parti, lé zéta majò ka swété labon lanné,  mé yo ka fè moun chonjé ki yo la, yé ké bizwen « nou ». Anfen, lè man di nou, zot konprann sé pito vwa-nou yo bizwen pou voté ba yo.

Sa ki té ja la pa asiré pasé, plas ka vini ra kon zé-bourik ek chè kon léro. Ni dé zalians ki té fet avan éleksion Prézidan Laréjion, Prézidan tout mè , é Prézidan Larépiblik ka vini ovantatè asiré paré dan oliwon swasann douz jou man kwè.

Ja ni pres 20 kandida pot an siel, kivédi ka lonjé pot yo pou yo sa brè let anlè tet-nou ki déklaré. Ni 12 ki ja di yo kandida pou 4 plas selman.

Tout moun ka véyé Chaben kon let anlè difé. Asiparé épi nouvo dékoupaj-la i anvi chanjé pou alé anlot koté ki dan lisid.

Dédé ja ka filé lang-li pas i té ké bien konté misié pa viré dan lisid pas i ja bat-li dé fwa ; an fwa san lavaliè, anlot fwa épi kravat.

Mé es sa ka kité lechan lib ba’y ?

Nou ké sav dan twa mwa. Martinik premièw bokanté épi Jan-Mari, pa bouché-a, mé tala ki fè nou lapenn telman, nou té opozé’y atéri laéwopò Lanmanten an 91. Misié di Matinik pa asé akéyan é sé pou sa touris ka ped chimen isi. Si sé pou ped dé touris rasis, nou plis ki ni rézon anpéché sé moun-tala vini isi. Nou sa risivrè moun ka respekté nou, mé dépi sé vréyé méprizasion anlè nou, yo pa té wè’y !

Sé ki isi-a menmsi nou enmen vréyé fion ant nou, nou pa djè enmen moun rasis.

 

Simenn-tala Laréjion ni an bokantaj asou Lang ek Kilti Réjional étila ni anlo délégasion ké vizité nou pou bokanté alantou lémédia. Sé pa kréyol selman ka pran fè ek ka djoubaté pou’y pa étenn. Dot lang kon Bas, Kos, Alzasien, Katalean épi dot yo pres fini bat.

 

Antouléka, tout moun an ka chaché an bon lis épî an bon plas.

 

Es adan kanpàn la yo ké mété kréyol adan an bon plas ?

 

Partager cet article
Repost0
10 janvier 2012 2 10 /01 /janvier /2012 20:04

2012 : An lanné nef

 

Démil wonz fèmen lapot-li asou an mond éti kriz ka pran tout moun.

Asiré lanné-tala pa té djè bon, padavwa ni malpalan ki di :

-         Sé pas Sarko té la épi Kar la !

Ou sé di sa pa djè pòté nou chans, sé lè ni plis anboutéyaj kar Mozayik épi dot loto ankò pli red a Saïgon.

 

Tousa ki enmen wè fédartifis té ni randévou vandrédi oswè adan « Les Boucans de la baie ». Magré sa ka fè bri, sa té ni plis an sékirité. Anlo ti-bray té simié pété péta-yo yo menm, mé sa ja potjiré moun bon dézagréman.

Lavey, Chaben té konvoké moun. Tout moun té ka kwè sé té pou té anonsé kandida’y, mé i palé di jésion’y. Es i kité an matla ?

SeLe, lasimenn pasé té di i té ké kité an défisi 13 million. Asiré anpami-yo ni yonn ka manti. Chaben sézi préfé-a pou i sa mété an milié, mé i mandé pa asou 2009 selman mé asou 2010 ek 2011. Es préfé a ké manti ? Es Lafrans ké manti ?

Nou ni tout lanné 2012-la pou sav !

 

Manmay annou rété pozitif pou nou pa wè otan jenn ped lavi-yo; pou yo manjé bon gato ki pa ka gaté-yo kon gato drog kolej Voklen-an.

Man préféré kwè tousa éti ni dwa voté, ni tan enskri kò-yo asou lis élektoral pou voté.

Menmsi sé lavi, man lé kwè pou pé ké ped dé gro mapipi ki an glisan pati an péyi san chapo : kontel Edwa, Rolan, Mayis, Jeff épi anlo dot ankò ki pa fè gro bri, kontel Ti-Jo ki foukan an manniè brital. Sa britalizé tjè-nou.

 

Lanné 2012 pou ni anlo éleksion, dépité, Prézidan larépiblik. Es nou ké ni an fanm ?

An vérité sa té ké fè nou lapenn pas chonjé nou té mété jénérasion’y déwò ek opozé’y atéri Matinik.

 

Asiré nou lé kwè pé ké ni otan dlo pou kann pli sikré, pou agrikiltè pran mwens fè ek pou lotowout oben Lariviè-salé pa bouché a opozé moun pasé ankò.

Jik Tour Yol té an rita, pas tan-an di : Eh, mi li ! Sa mantjé annilé Tour-la, mé sa pa opozé Félis genyen ankò an fwa.

 

Manmay pou 2012 pa ni difé ka pri kon sa fet Senn-Térez ; pou Mòn Kalbas pa kontinié glinsé désann ; pou l’EDF pa fè délestaj anlè nou ek ped tout aparey-nou ; pou nou ni plis solidarité ek lanmou an tjè-nou ; anfen pou nou pa anvi ni pran dité , ni odité mé pou nou travay pou Matinik pa ni otan chomaj ek pou nou sa li kréyol la san nou sali.

Nou ka swété zot an bon lanné 2012 épi ANTILLA

Partager cet article
Repost0
4 janvier 2012 3 04 /01 /janvier /2012 17:50

An lanné létè

 

Nou pa wè a ki lè, mé lanné 2011 pasé pli vit ki an batzié, anfen nou pé menm di, kon léro. Tout moun dakò pou di lajan-tala ka vaporé an lanmen’w kon létè.

 

Man pa lé palé asou lakriz pou pies kriz pa pran-zot ; mé tout moun ka di nwel-la té fret kon an ba laglas. Chak chanté nowel, fok té prévwa o mwen 25 éro. Zafè pòté chob, litjè, paté ek janbon, sa pres dit. Met kay-la ka pofité fè an ti-lanmonné kon i pé. Akondi pawol-la : débriya pa péché, ek kabrit ki pa malen pa gra.

 

Manmay lanné ka fini, man ké fè zot ri an konpè-mwen. Odjis pa djè enmen zafè alkol-la. Misié pa ka bwè, mé i ka tété’y. Yo té envité nostrom pa koté Ansdawlé adan an zafè « Tanbou Lézans », misié té égri telman (i pa té ni lajan pou mété lésans an vié loto’y la) i tann : san boulézans !

I poko té janmen tann palé di nouvou mo kréyol-tala. I jikdi mwen :

        - Jid man kwè sé boug GEREC-la lansé an nouvo kalté model mo. Gadé an diksionnè a ba mwen, sa sa yé!

Misié ka dòmi boulé é i ka lévé sou, i di mwen :

-         Man pé ké alé pies koté éti yo pa ka respekté mwen !

 

Manmay lanné ka fini, anlot ka koumansé toujou chonjé ti-pawol tala :

-         Sa ki ka kondui pa ka brè !

Man ka swété zot an bon lafen-lanné épi 400èm liméwo-tala. Epi fidélité-zot, gras a zot ANTILLA ka tjenbé lapozision épi kréyol dan jounal.

Partager cet article
Repost0
22 décembre 2011 4 22 /12 /décembre /2011 20:29

Kochon Labatwa

 

Labatwa rété wouvè jik dimanch, pou moun pé sa vini tjwé bet-yo. Asiparé ou pa ni dwa tjwé kochon bòkay-ou ankò. Sa pa ijénik.

Man ja konnet zot lé malpalan, zot ké di man té boulé, lè man ké rakonté zot sa ki rivé mwen sanmdi oswè. Man jwenn an kochon té ka fè istop anlè lotowout la.

Lè man wè sa, man pa té lé kwè sa. Menmsi ni lakriz man poko té ka ped tet-mwen kanmenm. Man wè kochon-an té ni an BlackBerry an zorey-li ek I fè mwen sin.

Man té anvi akséléré, mé man té sézi telman, man rété blotjé.

Kochon-an vansé pli pré mwen ek I di mwen :

-         Yé Jid sa’w fè!

-        

-         Fout ou malélivé, man ka di’w bonjou ou pa ka menm réponn mwen!

-        

-         Ou sav man fini chapé Labatwa, pas man wè trop atrosité yo ka fè jénérasion mwen.

-         ….

-         Kom man sav ou ka matjé Kréyolad ki pa toujou kouyonad. Alé mandé-yo ba mwen poutji yo enmen kochon nwel ?

-         ….

-         Lè zot lé tiré mépri ba an moun zot ka kriyé’y sakré kochon oben koch lè sé an fanm. Zot pa ni respé ni pou yo ni pou mwen.

Kochon an mandé mwen :

-         Es ou enmen bouden ?

-         …., man kom bégéyé

I di mwen :

-  Bégéyé ped !

Atjelman ni tout kalté bouden, lanbi, aransò, poul épi kisasayésa poutji lé dimanch sé yen ki bouden kochon ou ka alé achté ?

Man di kochon-an :

-         Sé la tradision, ni dot koté sé dend, mé isi sé kochon é sé pa fot mwen !

-         Sé fot ou ! Si chak lanné ou pa té ka manjé ragou épi yanm ek pwa-dangol yo pa té ké chaché tjwè-mwen !

-         Mé sé pa fot mwen si man enmen janbon nowel !

-         Sé fot ou ! Si ou té ka manjé anlot sanglich, yo pa té ké chèchè a tjwè-mwen !

Antouléka alé di sé moun an ka li kréyolad la, réfléchi pas kochon pa fè zot ayen. Anlè nou ké lévé mové é man pa ka di’w sa ké rivé zot.

 

Manmay man viré mété motè loto-mwen an wout ek man chélé’y. Lè man rive kay-mwen man matjé sa lamenm pou kochon-an pa di ankò sé fot mwen.

Man ka swété zot an bon nwel, mé man pa sav si zot ké pé fè’y san kochon. Sel bagay, zot pé ké di man pa di zot sa !

 

Partager cet article
Repost0
16 décembre 2011 5 16 /12 /décembre /2011 21:09

Lafet toupatou

 

Man ni Adjilbè, an bolonm ki toujou té ka bongonnen, misié ki té kontan toubannman lafen simenn-an. Misié ki rivé isi dépi lanné pasé toujou ka kritiké ek ka chinié kon an ti-bébé konmkwa :*

-         Pa ni ayen an péyi-a ! Man ka anmewdé kò-mwen !

Simenn-tala, misié pa té sav la pou i té pran, afos té ni tan ek pogram entérésan toupatou an péyi-a. Zot pé ké lé kwè mwen, mé man kwè misié rété boudé kon an doub sis, i pa té sav la pou i té pran.

Man bien kwè dimanch oswè rivé anlè’y kon an fè nwè mwa désanm.

Ni anlè i té anvi monté Sent-Mari mé misié trouvé la tro lwen. Magré lè i té an Frans, i té ka fè konmen tjilomet pou alé benyen an dlo fret.

 

Pa dan linò té ni chan koral, Lasamaritèn ek Mòn-dézes fè gran penteng. Lé zansien kontel Tet-lò, Janklod épi anlo viré mété soulié foutbol-yo pou té fè an swè pou sé jenn manmay wè ki manniè yo té ka roulé boul. Sé vré bouden-yo té ka roulé mé teknik la té la toujou. Man pa té la mé sa man asiré sé Sent-Mari ki genyen. An menm balan-an té ni an zafè lafet ronm. Ni an boug (i pa té ajen lè i di mwen sa) mé misié di mwen :

-         Radio APAL pli gran ki lafet ronm !

Man pa konprann lamenm mé akondi pawol-la « kiswa sou bon mémwa » ében i té fout ni rézon pas lafet ronm ni ventnévan sa ka fet, mé ni trantan Radio APAL wè jou.

Mé lè nou bien gadé, Fransanti’y pofité fété karantjuit lanné’y ek i bokanté lapo kon an sèpan. Dépi le 7 désanm i chanjé fidji. Kon toutlè ni chanjman, ni moun ka kontan mé ni sa ka déranjé-yo é yo pa pou konnet.

Sa ki té kontan di sa ka fè yo chonjé lè yo té an Frans, pas i menm manniè épi an jounal touléjou laba-a. Ni dot ka di sa bien pas jounal la ni plis koulè.

 

Mé ni sa ki  pa kontan pies toubannman. Ni an madanm ki di mwen :

-         Ki manniè man ké fè atjelman pou man sa voplé pwason-mwen oben mété zaboka mwen mi ?

Dapré mwen Fransanti’y té fet pou li mé man rann mwen kont i ka opozé moun sali lanmen-yo.

 

Partager cet article
Repost0
25 novembre 2011 5 25 /11 /novembre /2011 15:37

An parti politik ww

 

Dimanch moun té ka chonjé yenki foutbol, otan an Frans kon Matinik.

Labélèm té ni lentansion fè an bel kou, yo mennen dé bi a zéro, mé yo ped kat dé.

Kantapou létjip Lafrans fanm, yo mennen bon moun Lanmanten jik Jowel an mannay ki fè zafè’y an hannbal-la épi Floréal. Yo jik mété pòtré’y asou an imeb Godisa. Jakson Richarson vini pou té batizé sa le maten an.

Pandan tan-an titak pli wo, pa koté Tivoli, an nouvo parti politik té ka fè larantré’y. Parti-tala wè jou, ja ni si mwa selman, sé « Martinique Écologie ». Fok di tou, ja ni an parti ka di i ékolojis, sé MODÉMAS.

Mé es parti-tala ka di yonndé mo, dé mas an kannaval lézot ?

Man pa sav, mé ou sé di yo pa té envité pou ba nouvo parti ékolojik-tala an pal.

Es pas parti-a fè bokantaj-li anba anba an gro piébwa ki ja ni pasé santan, é yo té pè sa potjiré yo nana ? Antouléka yo pa vini.

 

Prézidan nouvo parti-tala sé Loulou. (Sé pa ta Sentlis-la), han han zot pa té wè’y ! Man jik kwè chien-yo pa ka djè alé lachas. Pas Loulou-tala adan an parti ki pou an sel manniè wè. Yo jik di la pansé inik. Manmay fok sav an fransé « inique » vé di séléra, pa bon pies toubannman !

Loulou « Martinique Ecologie-a » sé an konséyé Laréjion ki pran an bout tren adan ta Senpiè a pou i sikilé jik Kawbé. Misié sé pé té trapé an konjésion, lè i wè pa koté Mòn-Obé, té ni anlo pano fotovoltayik asou an tè agrikol. Kidonk épi anlot konséyé jénéral Fodfrans, i mandé pou kaskodé épi kalté politik-tala yo ka mennen an. I lé yo distribié lé riches ant linò épi lisid adan lemond.

Afarel, an chaben ki konpè épi Chaben, té konfian pas i di :

-         Si nou pa wouvè zié-nou, tro ta ké baré-nou é nou ké rété pou la pléré !

Misié di épi an bel plodari konmkwa jénes Matinik ka djonmpitizé, Matinik ka bétonizé ek téren agrikol ka vaporé akondi létè oben léro jòdijou.

Sé moun « Martinique Ecologie-a» lé anlot politik pou péyi-a pran anlot chimen ki pa chimen chien éti nou pé garé. Pas yo konstaté Matinik sé péyi ki pli polié an Karayib-la menmsi Lavil Fodfrans fini mandé pou yo rikonnet La Baie des Flamands, kon pli bel bé o mond.

 

Partager cet article
Repost0
18 novembre 2011 5 18 /11 /novembre /2011 16:22

 

Boyo-ton Préchè

 

Lafen simenn pasé, tout moun monté Préchè pou té manjé boyo-ton. Sa ki rivé sanmdi té ni  plis chans, mé tousa ki monté dimanch yo té ni anlot son pas pa té rété.

Ni touris ki pa té kontan mé yo ofè yo manjé pwason kanmenm pas la pa janmen mantjé sa.

Man konnet an kanmarad ki sòti Gwadloup ki mantjé (varé si mwen) lè man di’y :

-         Sa pa grav, mandé an koubouyon varé !

Misié té anvi gouté sa mé i pa menm ni tan pran lodè a. Maslen épi tout jan Préchè pa té ka kwè té ké ni otan moun, pas yo ni labitid di :

-         Préchè jik dèyè do Bondié, la tro lwen !

Antouléka sa té ni bon siksé. I jik di i ké viré fè sa lanné prochenn mé kou-tala i ké pran dot dispozision.

 

Man poko di zot, ki boug Gwadloup-tala enmen roulé békàn li, é kom yo di’y sa té ka vini danjéré pou siklis, i désidé pété’y monté Préchè. Déjapouyonn misié pran bon gaz adan sé mòn an, an plis di sa, lè i rivé pa té rété boyo-ton.

Kanmarad la di mwen pou lanné prochenn i ké réfléchi pas magré té ni an bel ti-moman alantou gwoka épi bèlè ek tousa ka jwé tanbou, kon an kout tonnè misié aprann an vié nouvel pa konté Sent-Mari. Sa rann moun tou fwet, lè yo aprann Bazil fè kriyé Iler Jofwa apré dènié toumblak li épi Beloka. Kanmarad-tala ki ni chivé neg, kidonk grennen désidé i pa ka mété ni pengn-afro, ni loks mé i ka koupé sa klè kon défen Yull Brinè. I désidé fè kon sé tijennjan-an tou, pas menm prézidan Ayiti a éti yo kriyé Tet-kalé, sé konsa i ka fè.

Lè man mandé’y es i wont chivé’y, jik atjelman i poko sa réponn mwen

 

Partager cet article
Repost0
11 novembre 2011 5 11 /11 /novembre /2011 19:18

Rondé si bel !

 

Rondé, sé an bel ti-fanm. I pa anvi sanm an fil fè, jijéwè an lonbraj fisel. Sé pa Rondé pèsonn ké di komkwa, afos I meg, I pé paré lapli anba an fil élektrik.

Epi 7 fanm ki ni kont pwa-yo, Rondé désidé montré moun ki yo koket, yo obidjoul, penpant anfen, yo ni otan élégans ki sé fanm mens-la.

Sé anba gran kwi-a yo té lé montré yo ni prestans, bon kadans épi bon tibren élégans.

 

Man konstaté té ni anlo madanm, bien anfom pou man pa di an chèw, sé lé prèmié té ka kritiké-yo. Mi sa man tann yonn anpami yo di :

-         Dé gro fanm kon zot, zot pa ni ayen a fè ! Zot ka chaché an nonm ?

 

Sé ki manzel pa djè mens é i pa ka rivé mété kò’y épi otan élégans ki Rondé. Sé bien pou sa, yo ka di’w délè « lospis sè mok de lopital » oben si zot lé « kannari ka di chodiè bonda’y nwè ».

Antouléka, lè man ka gadé otan Rondé kon sé lézot kandida a, yo pa té mantjé ayen pou yo té sa bel. Sa yo sav, sé ki épi grosè-yo, yo pa mélé, yo pa anbarasé ni enpiok pas yo bien adan tet-yo épi kò-yo.

Sa ki ka kontinié kriyé yo boté « hors normes », sa sé zafè yo bien, é sa ki enpotan, yo fout lé montré, yo ni plas-yo tou dan la sosiété.

Yo té lé montré ki sé pa yenki anlè fanm meg kon taso oben mens kon an fèy-tol, éti zié moun pé gadé.

Ni anlo moun ki pa kontan kanmenm pas es fok mété gro moun douvan douvan épi tousa maladi tjè, diabet. Sa ki pa té kontan té simié alé wè « Miss India » sé tala pa té ron pies. Man té ké anvi sav ki tan ké ni « Miss an bòn santé”.

 

Antouléka, Rondé ki dépi toupiti ron kon an ti-boul, pa mantjé mélé. Li Rondé i si bel, i pa mantjé ayen pas i ni kont pwa’y dan lavi a.

 

Partager cet article
Repost0
6 novembre 2011 7 06 /11 /novembre /2011 23:15

Latousen ka tousé

Matinik, ousédi nou pa konnet sa ki ta nou. Ni an pati ki di nou pa kréyol. Sé menm moun-tala pa noz di ankò sé pa an lang, mé yo ka viré do net ba tout mes-nou, kanman-nou an lavi a.

Yo kité Latousen tonbé telman, yo ka jik bokanté jou-tala épi le 2 novanm jou lé mò. Poutoutbon, akondi pawol la, ousédi tout krab la pres mò an bari-a. Lafen simenn pasé, té ni tout kalté bagay alantou « Haloween ».

Ni an bann tianmay ki vini kay Papa Doudou, pou réklamé’y bonbon. Yo té déglizé, menmsi misié té asiré nou pa té an périod kannaval, i désidé ba-yo kéchòy. I alé adan vié gad li a pou ralé yonndé akakwel kontel filibo, lotjo, tablet épi kisasayésa.

Sé tianmay la ki pa té janmen wè sa, ni tann palé di sa, yo di gran-nonm lan :

-      Pa rété la frer !

Papa Doudou té telman fraksé, sa mantjé mennen’y direk an senmitiè. Papa Doudou té oblijé di :

-      Lè Bazil ké kriyé-mwen, asiré sé pa sé jenn manmay kè vini mété an ti-bouji ba mwen. Yo pa menm sav sa  ki liminé !

Man ka mandé-mwen es sé mò nou an pa tris ? Pèsonn pa ka vini pran pies ti-milan ankò, yo pa ni pies kamo asou sa ka fet an fanmi’y la. Pies ti-jennjan pa ka vini fè an ti koulé ankò alantou sé tonb-lan. Pa ni konba kakabouji ankò, tianmay pa ka ri alantou nou. Fout sa vini tris. Avan, pandan périod Latousen té ka nni anbians atjelman sa tris kon an jou san friyapen.

Vréman, vréman Latousen ka vini tris, pa menm palé jou lé mò,le 2 novanm.

Partager cet article
Repost0

Présentation

  • : Le blog de jude duranty
  • : Publication régulière de textes créoles contemporains Kréyol tou lé jou
  • Contact

Recherche

Liens