Fè krab Ni anlo parti politik ki mété fanm adan éleksion-an, mé yo tout té sipléyant. Yo asiré yo pé ké kritiké-yo(dapré yo). Mé, l’UFM pa ped tan volé an zel jilé-yo pou malpalé yo. An parti ka woulé Ansanm pou Matinik Nouvel pou yo pa ni lapenn kritiké’y,...
Parad linò S imenn pa sé sé té Foyal moun té ka défilé douvan touris. Dimanch, sé pa koté Loren lé karnavalié ki pa té ni mal ren pété’y monté. Ni taksi ki pa té kontan pies. Kou-tala té ni ki an sel bato touris. Sa ki pa désann atè, pa té djè anvi alé...
Matjilpa Matjilpa sav, mantjé tonbé sé bel pa. Yo envité pliziè group Lagwadloup pou wouvè kannaval-la. Yo kité Sen-Jozef pou désann Foyal bò-lanmè oben si zot lé anlè Malékòn-an. Dé bato touris panché, mé érezdibonnè yo pa koulé. Tout sé touris-la té...
Lafen simenn chajé Fanswa pa alé Ofanswa, mé i bay wou pou té kom rivé dégradé téren élektoral-la. Kom chouval misié pa djè douvan i alé adan por plézans Omaren-an. Ni an malpalan (toujou ni yonn), mi sa i di : - Misié ka alé péché yonndé vwa ! Mé anlot...
Nou ansablé V iktoren ni an sel mo an bouch-li sé jou-tala sé : - Ansablé Fo pa zot kwè misié sé an Sablé, pies pa. Mé man pé ké di non’y pou man pa trapé dézagréman. Misié ki péchèGran-Riviè té tou kontan lè yo té ka konstrui por la. Mé dépi sa por la...
Karenm K arenm lan koumansé aprè mèkrèdi lésann. Tan an pa ka montré nou sa toutafetman, menmsi nou ka wè yonndé piébwa brilé anlè kot karayib la. Lapli a pran lanmen ; ousédi menm lamétéwo konnet lakriz. Odjis ka vréyé pié, es sé pas i ni mouchas an...
Konba fanm jòdi Ni bon fanm ka kouri sé jou-tala menmsi kannaval dit épi chatou-a*. Ni an group boug ki té ansanm pou an Matinik nouvel*, y é té ni an sel fanm kandida ; magré yo ka di yo pou laparité, yo di manzel pa rété la. L’UFM pa ka toutafetman...
Kankan koumansé pété S imenn-tala sé éleksion Prézidan-larépiblik é yo toulédé ka goumen pou fè o pli gro konflérans. Si nou kouté yo tout, sé yo ki té ni plis moun. Adan zafè-tala, ni anlo moun ki poko menm sav ba kimoun yo ké voté. Asou sé pano-a té...
Lakriz Kannaval 2012 dit, mé ni moun ki pa kontan. Ni adan ka ekzajéré telman mi sa man tann di : - Poutji sé sa selman jou kannaval ki ni ? - Poutji yo ka koumansé vidé a katrè, i tro ta ? - Poutji ni tousa malprop an kannaval la ? Anfen té ni anlo pawol...
Le papillon et la lumière Patrick Chamoiseau Editions Philippe Rey La parole créole dit : « Ti létensel ka fè gro difé » Patrick Chamoiseau dans son nouvel ouvrage nous offre « un petit livre » illustré de papillons en noir et blanc et grossit de grandes...
Boyo-ton Préchè Lafen simenn pasé, tout moun monté Préchè pou té manjé boyo-ton. Sa ki rivé sanmdi té ni plis chans, mé tousa ki monté dimanch yo té ni anlot son pas pa té rété. Ni touris ki pa té kontan mé yo ofè yo manjé pwason kanmenm pas la pa janmen...
SORO Gary VICTOR Il y a des dates et des faits qui s’inscrivent de manière indélébile dans l’imaginaire collectif caribéen. Tan Sorin, Cyclone 28 ou plus récemment Hugo en Guadeloupe ; Tan Robè, Cyclone Edith, et plus récemment Dean en Martinique ; après...
An parti politik ww Dimanch moun té ka chonjé yenki foutbol, otan an Frans kon Matinik. Labélèm té ni lentansion fè an bel kou, yo mennen dé bi a zéro, mé yo ped kat dé. Kantapou létjip Lafrans fanm, yo mennen bon moun Lanmanten jik Jowel an mannay ki...
Gran zélektè Ernes-senn-atè té ni bon vites dimanch pou alé voté eleksion sénatè. (Misié trapé non-tala pas lè yo té mandé’y ki métié’w, i té réponn : - Senn-atè !) Dépi toupiti, kisiswa maré a, sé senn i toujou rédi. Lè i rivé lanméri i konstaté i té...
An périod nwel, si kochon pa djè trankil le cha, an périod pak, krab pa djè alez kon blez sou la falez. Poveb la ka di « Chak kochon ni sanmdi-yo » mé dimanch ek lendi « tout krab konnet tou-yo » alow manmay la mi yonndé poveb alantou krab. Déjapouyonn...
Koulirou kon …kann Sé jou-tala tousa moun pé di’w sé ki ni pwason kon koulirou. Ni an lo moun ki kontan toubannman, pas yo ka manjé koulirou an tout kalté sos : blaf, koubouyon, dob, griyé, oben an marinad. Ni an ti-pawol ka di : « lanmò brigo ka ranjé...
Before yol Lanné-tala ousédi Tour Yol-la pé ké roulé obidjoul. Ni yonndé jénes ki antré pou vakans, kom yo pa djè rayi zafè lafet la, yo konnet an vié poveb : « fok pran douvan avan douvan pran’w ». Sé bien pou sa désidé yo désidé fè : BEFORE YOL. Sa...
Wawet anfanngas Manmay lakot karayib dépi Préchè jik Ansdawlè té bien kontan wawet la ki té rété an déwò a. An plis di sa, ou sé di sa mennen koulirou a vini. Sé pa kanno yo maré pak padan pliziè fwa. Fok di tou, yo té bien manfoupamal zafè plaj Diaman...
Wol mò Dépi koumansman tour yol la, ni an boug ki pa ka travay lamarin mé ki sé an trè bon maren. Misié té ka fè wol mò, pas anlo moun té lé téré’y avan i pati. Misié té ka fè koy lis lis yo jik kriyé’y Félis. Antouléka i rivé genyen twa asou set étap...
Madam la Prézidant Jédi pasé, Konsey Jénéral fè nou viv an gran moman pou té éli prézidan’y. Sé té an moman ki pa té pou moun ka soufè di tjè Apré dé won éti chak kandida té bal bal, sé apré twaziem won votman-an, yo fini pa trouvé’y. Té ni an fwa, Chaben...
Asanblé Matinik SeLe épi Klod mantjé trapé an poudjol. Yo té fini fè foto ba Fransanti’y éti yo té tibren konstipé. Ou sé di fok ou té chatriyen-yo pou yo té sa ri. Yo désidé alé pran an fé kanmenm. Mé lè Didié vini, kraz-la pa té bon menm. Asiparé, misié...
Simenn chajé Toupandan nou ka chonjé an ti-pawol Mona : « Ti-chimen-an yo ka kriyé lanmò-a, piti piti piti, nou tout la ké pasé… ». Lanmò ni labitid vini, lè i anvi, lè nou pa ka atann-li, ek lè nou pa ka antann-nou. Mé fout sa red, lè ich- nou ka tjwé...
An bann blé ! Jédi pasé tout lari Fodfrans épi Matinik té tou kam. An mouch pa té ka volé pas tout moun té douvan télé-yo pou yo té sa wè « Lé Blé », kidonk Létjip dè Frans. Ni an machann pwason ki rivé a ped vwa’y afos kriyé. Mari’y té sòti miklon épi...
Konba kok Dé dépité pa asou Lafrans ki té bizwen yo kom palé di yo, alé dépozé an propozision pou an lwa kont konba-kok. Sé madanm-tala pa lé tann palé di, ni konba-kok, ni kokeleur ajijéwè kokè. Yo di sa sé an krim kont bet. Lé anmatè kok pa ka rivé...
KREYOLAD 288 Lajan ra Dokè ki ni labitid atann lafen lanné pou blotjé pow la, pa rivé tjenbé jik désanm. Yo baré pas ni an pati dokè ka fè menm travay la, mé yo pa ka genyen menm lajan an. Lamèna, anplwayé kontraktiel tou, pa rivé tjenbé. Yo blotjé pou...