Fo « pa janmen konté zé an tjou poul », sé « sa ki an fal ou ki ta’w » sé sa sé foutbalè Brézili-la aprann la simenn pasé
« Padon pa ka djéri bos, mé palé ka djéri bles ». Menmsi « krab manké yon pié sa pa opozé’l maché ».
Fok nou pa moli, si nou lé wè soley lévé, Emé Sézè mandé nou arété fè mas an kannaval lézot.
Nouvo mè Foyal-la sav « dépi ou alé labatwa, fok san volé asou’w » i ja lad i pa pè pian
« Brital tjwé ich-li, pasians sové-yo »
Erik baré van mé i sav « dépi sé pa jou’w, ou pé pasé tout losion asou’w ou ké toujou santi »
Anlot lanné ka koumansé, fo chanjé manniè wè pou nou wè’y diféranman pas « sèpan ka chanjé lapo mé i toujou sèpan ».
« Wonm pa ka boulé karaf » sé sa sé krabiè a ki ni labitid pran mantou a di ba sé vétérinè a.
Koté zig pa ni may ” sé sa sé mè lakot karayib la aprann.
Lè chien fen i ka viré kay met-li
Sé sa ou enmen ka fè’w bien », mé délè sé pa « tout gro boutey losion ka santi bon »
« Bel lang ka bay chouval a krédi » sé pétet sa ki fet Labateliè
Sé pa menm jou ou manjé tè bouden’w ka gonflé
« Fok pa janmen konté zé ki an tjou poul », sé « sa ki an fal-ou ki ta’w ».
Pengad, « tété doubout sé pou an tan » pa janmen bliyé zanset.
Mantjé tonbé sé bel, Matjilpa fè « katjil avan lapey »
Ou sé di pou Ayiti, Toma pa ka distrè : « Pli ou déchiré, pli chien ralé’w » épi : « S é lè’w déchiré ou ka jwenn belmè’w ».
« Sé lè mahogany tonbé ou ka wè tout londjè’y » « lanmò pa ni viré »
« Bef toujou bizwen latjé’y pou kouri dèyè mouch » fo pa janmen fè trop fos anlè branch prin-sitè.
« Sé sa ou enmen ka fè’w dibien » mé « makak pa ka so tet pou li fè lagrimas ».
« Pisimié ou ni woch an kannot ou pasé’w ni mové matlo »
« Poul ka kouvé zé kanna, mé yo pa ka alé an dlo ansanm »
Ti-kochon té mandé manman’y poutji djol li long konsa : manman’y réponn li :tanto tanto o a wè !
Tout péchè ka maché épi fes pantalon yo krévé, machann pwason ka maché épi kolié-chou.
“Tout péchè ka maché épi fes pantalon yo krévé, machann pwason ka maché épi kolié-chou ».