« Brital tjwé ich-li, pasians sové-yo »
« Brital tjwé ich-li, pasians sové-yo »
« Si mwen té sav toujou dèyè » mé
« bef bétjé an kann bétjé »
pa mélé’w.
« Pli ou déchiré, pli chien ralé’w », é « Lè ladévenn tonbé anlè’w menm an tè sek ou ka trapé an pirézi »
“Nonm ka di san fè, Bondié ka di san fè”
Manmay lè man vréyé poveb-la man konstaté té ni an ti fot mé kon zot sav tout moun ka fè an fot menm la pap. Mi bon pawol-la :
“Nonm ka di san fè, Bondié ka fè di san”
Erik baré van mé i sav « dépi sé pa jou’w, ou pé pasé tout
losion asou’w ou ké toujou santi »
« Bon acha pa komen » é délè « lajan fè chen dansé »
« Chak bètafé ka kléré pou nam-li »
An périod nwel, si kochon pa djè trankil le cha, an périod pak, krab pa djè alez kon blez sou la falez. Poveb la ka di « Chak kochon ni sanmdi-yo » mé dimanch ek lendi « tout krab konnet tou-yo » alow manmay la mi yonndé poveb alantou krab.
Déjapouyonn man ka fè kon an krab sémafot pou di zot sé tibren fot-mwen (sé ma trè grann fot) si ANTILLA pa mété séri poveb-tala déwò pli bonnè. Mé akondi pawol « krab manké yon pié, sa pa opozé’y maché ».
Yo di « dé mal krab pa ka viv adan menm tou » mé fok évité fè gro-koko oben gro-mòdan pas « tout krab ka mò an marinad » oben an barik la.
Antouléka « fo toujou ou ba krab bien manjé pou ou manjé’y apré ». Ayiti yo di « zo sirik pa ka fè soup » mé fok zot sav « krab maché dan labou pou woch pa tonbé sou do’l » tousa pou di zot évité mové frékantasion mé toujou li kréyol kisiswa ta isi, kréyol Gwadloup , Giyàn ek Ayiti.
Abo di, abo fè sa red di pa li sé bel poveb-tala tann sa pito : « maya ka ba kayali mal-vant ; magrésa kayali ka manjé maya toujou »
Menmsi « sé bon tjè krab fè si i pa ni tet » man ba zot yonndé poveb roulé kò-zot adan kon adan an matoutou.
Jid
"Yo pa ka chayé dlo an panyen »ek « bout janbet vomié ki zong »