KREYOLAMAJ BA WOJÉ ÉBION Ni an boug Wo ki fè an vié jé épi nou sanmdi oswè. I fè an kout welto épi tout zanmitay-li. Jé-tala wo pas « Tout jé sé jé, mé kasé bwa…. » nou jas av. Vréman Wojé, jé-tala nou ki mal pou asepté’y. I kon an gwo grenn papay nou...
Bel poveb kréyol 66 Manmay pandan vakans-tala, pokosion, pengad asou lawout pas « ou wè dèyè, ou poko wè douvan ». Kidonk chonjé « lapo kochon sé manman Félisité » Jid
Bel poveb kréyol 70 Afos « atann anlè kannari bel mè’w, ou ka mò fen » mé sé pa tou di kouri, fo sav la ou ka alé é la ou pé paré si an ka lapli.
« Bwè tout, manjé tout mé pa di tout » pas « tout pawol pa toujou bon pou di »
« Roch dan dlo pa konnet doulè roch dan solèy” é dimanch nou viré aprann : “sa mel ka di an piébwa sé pa sa I ka di atè”
An défilé 5 févriyé a, mi sa ou té ka tann : « Lè chien wè lapli i ka di i ké fè kay-li, lè lapli pasé i fini épi sa »
Ni anlo djab lafet ki ka gadé mas pasé, « tan fè tan, tan kité tan », « dèyè do pa kò ».
Ou sé di prézidan Lafrans konnet an bel poveb kréyol. « Sé épi siro ou ka pran mouch », mé « lè ou lé pran mannikou fok ou vèglé’y »
Mé manmay élektè pengad « Sé pa tout gro boutèy losion ka santi bon »épi « si ou pa lévé wob lanmayé ou pa sav si chimiz li prop»
« Tété doubout sé pou an tan » mé « Ti kochon té mandé manman’y poutji djol li long konsa : manman an répon : Tanto, tanto ! »
« Avan mayé, sé « chè doudou » ; apré mayé, sé « si mwen té sav » sé ki « moun fen di tjizinié fenyan »
« Fo toujou ou ba krab bien manjé pou ou manjé’y apré » mé délè « Dèyè zanmi krab pèdi so trou »
Tout moun antrénè sé jou-tala, anlo bliyé « konsèy sé ranyon »