Lakriz
Kannaval 2012 dit, mé ni moun ki pa kontan. Ni adan ka ekzajéré telman mi sa man tann di :
- Poutji sé sa selman jou kannaval ki ni ?
- Poutji yo ka koumansé vidé a katrè, i tro ta ?
- Poutji ni tousa malprop an kannaval la ?
Anfen té ni anlo pawol blabla tou sal asou zafè bwabwa kannaval-la. Ni moun ki di :
- Nou pa ka konprann poutji yo ba nou an chatou !
Ni an boug, é sé an karnavalié ki ja ni pasé swasann-tjenzan misié sav di sa i ka palé. I di konsa :
- Lè ou fè an bwabwa anlè an moun, sa ka pòté’y chans. Asiré sé atjelman kriz-la ké tonbè anlè moun pas : kriz ké pran yo !
Man pa sav si misié ké ni rézon, mé lè ou lonviyé pa koté Laréinion, i ni doukwé pou entjet kon tatjet an finet nef.
Mi anvwala moun Lakot-karayib fè kriz pran-yo, pas yo mété dé gro dodàn lwiloud an mitan Fon Layé. Té ja ni anboutéyaj, asiparé sa fè an otomibilis trapé an kriz-nef. Tansion misié monté trop. I té ni randévou kay an doktè-zié pou an zafè linet. I rivé dézè apré lè randévou a. Misié ki té ja atann dé mwa pou trapé randévou a, yo ranvréyé’y jik dan twa mwa ankò. I pa pran sa dou kon siro. Misié fè kriz pran’y anlè ti-sèkrétè a. I vréyé dé kout gres anlè’y. Man pé ké matjé sa i di, mé man pé di zot sé manman manzel ki péyé sa.
Apré sa misié pasé adan an distribitè labank, pou i té fè yonndé konmision. Gab-la manjé kat-la. Misié anrajé, i lé mò i pa sa mò, finalman ni an boug té ka pasé, i pa trouvé dot poveb pou vréyé an bok anlè misié.
- Lè’w ni fes ou déchiré sé jou-tala ou ka jwenn belmè’w !
Kidonk pli ou déchiré pli chien ralé’w.
Pou pies kriz pa pran zot, pété ri lè zot ni an poblem épi fè kon chanté a.
Ri-yo avan yo ri’w, pas si ou pa ri-yo, yo ké ri’w !