« Vié kannari ka fè bon soup » mé es rété kannari toujou ?
« Vié kannari ka fè bon soup » mé es rété kannari toujou ?
Manjé flap flap !
Atjelman tan-an ka vini ra kon zé bourik kidonk, ek kout kon latjé krapo. Moun pa ni tan ankò pou pran tan-yo manjé. Ni 17 fas-foud Matinik. Kivédi dan lanmwatié péyi-a moun ka vitman manjéprésé fap fap.
Zafè manjé ka konsonmen anlè chabon, oben anlè koko-neg sa pasé lanmod. Zafè préparé gamel-ou sé té pou Papa Doudou, épi Manman Doudou.
Pa ni mwayen ou mantjé an fasfoud si ou Dikos, Chelchè, Robè, Lanmanten, Maren oben Ofanswa. Ou oblijé wè let jòn la. Si ou pa sav sa sa yé , mandé sé ich-ou a. Asiré yo ké sa di’w, pas yo konnet.
Ni lontan sé mésié mété mak-yo asou manniè manjé jan isi. Erezdibonnè dan Linò yo ka rézisté, la moun ka pran tan-yo pou manjé. Lotjou ni an boug ki di mwen, annou alé manjé adan an fasfoud. Man mandé’y :
- Es ou ka wè an fas-ou an boug ki fou ?
I réponn mwen tou jennen :
- Ou pa bizwen faché, mé man pé fè’w konnet yonndé fasfoud !
Man pé mennen’w MacDonald, épi si sa pa an gou’w, nou pé alé vitman Quick oben Chicken Chick. Si ou pa trouvé sa trè chik man pé mennen’w Snack’ Elizé. Man pé jis fè’w dékouvè an hamburger dan an Burger King :
Man di’y ki sa :
- An blegede !
I pa pran lapenn réponn mwen.
Man gadé misié kon an chien adan yol nef. I di mwen :
- Jid fout ou koutja !
Man pa té lé kwè té ja ni tousa koté pou manjé fioup, menmsi man ja alé adan an restoran : O Fioup.
Man mandé misié es adan sé fasfoud-la yo té ka fè makadanm ?
I mandé mwen sa sa yé. Misié jik réponn mwen sel macadam i konnet sé sa nou ka kriyé lwiloud isi-a.
Antouléka man di misié toutan sé fasfoud-la pé ké sa fè an makadanm, oben an bel soup-pié, pa mwen ké mété pié-mwen la.
Lè man fini di’y sa, i lonjé an hot-dog ba mwen é san fè wont, kom man té fen, man valé’y lamenm kon an chien ki pran an gonbo.
Alexandre, que les gens créoles
nomment Sansann, est un « bon kalté mak kréyol ». Ce personnage est-il vraiment fictif ?
Vous avez tous dans votre entourage un Sansann qui pratique un créole qui n’est pas devenu tjòlòlò « contaminé » par le Français et qui n’est donc pas un « poto pouri » décréolisé. Mais sont-ils
encore nombreux aujourd’hui ?
Jude Duranty propose un « rakontaj », une sorte de petit voyage dans le temps et l’espace créole. C’est aussi une photographie de certains parlers créoles, entre créole francisé, créole
littéraire et pancréole.
Notre belle langue créole doit-elle indéfiniment se tenir sur un « ti ban ? ». Quand sera-t-elle une langue comme toutes les autres ayant sa place, elle aussi, dans le beau fauteuil linguistique
pour prendre langue avec les hommes du monde ?
Sé zot ki sav !
Détails du livre
1. Auteur : Jude DURANTY
2. Rubrique : Littérature
3. Style : Roman
4. Format : Exlibris (14,8x21cm)
5. Impression : Noir & Blanc
6. Pages : 89
8. Acheter ce livre : http://www.thebookedition.com/sansann-jude-duranty-p-47151.html
9. Le livre 8.00€
Nul n’est prophète dans
son pays » nous dit le dicton. C’est le propos que nous délivre Zouki. « Cette belle donzelle qui à son passage, vous peignait les yeux d’une couleur si spéciale ».
Zouki n’est-elle pas le bon outil pour comprendre notre difficulté à aimer les nôtres ?
Pourquoi faut-il que la reconnaissance des talents d’ici passe par la validation du sceau de l’ailleurs ?
Pourquoi ce goût immodéré pour un encencement post-mortem ?
Jude Duranty nous livre enfin son premier écrit en créole paru en français aux éditions Ibis Rouge en 2005 sous le titre « Zouki, d’ici danse ».
Détails du livre
Auteur : Jude Duranty
Rubrique : Littérature
Style : Roman
Format : Exlibris (14,8x21cm)
Impression : Noir & Blanc
Pages : 151 livre 12.00€
Acheter ce livre http://www.thebookedition.com/zouki-bon-zouti-de-jude-duranty-p-43241.html
Pri vèglaj
Simenn pasé, ni an boug ki fè twa zè latjé, sé pa té, ni pou lésans, ni pou an travay, pa menm pou « El Diablo », mé pou (dapré’y) i té wè klè. Sé bien pou sa i alé wè « Leclerc ».
Misié té anpami dé mil moun ka fè latjé ek ki antré an magazen-an akondi moun ka mò fen. Yo jik ba an gran-nonm enpiok an bel bourad. Kantapou lamè ki té ja tou pèkli épi rimatiz, yo bay an gojet pas i té lé wè tou.
Sé moun-lan té lé antré a tout fos pou wè si sa vré pou toutbon, pas yo anonsé pri BCBa. Té ja ni konmen jou an pano piblisité té ka ponmet moun an gran évelman ki té (dapré yo) pli potalan ki 5 févriyé. Antouléka Michel-Edwa té kontan kon an bosi ki ped bos-li, dan’y té ka fè sik lè i wè tousa sik konsomatè Matinik té ka fè asou dé ti-pri i bésé.
Mé sa sé moun an pa wè a, sé ki té ni pri vèglaj pou plonbé potfey-ou. Yo ka bésé kat pri ba’w, mé senkiem-la pli chè ki ayè. Kom ou ja adan magazen-an ou ka pran’y pas yo désidé sé podui nésésité, kondisiré ou pa sav sa ki nésésè pou’w. Anpami sé artik nésésè a, ni kontel chanpàn, fonmaj, pom, rézen oben poul épi diri. Sa man sav sé ki Michel-Edwa ka wè klè an zafèy. Si i vini Matinik sé pa pas i sitelman enmen nou konsa, mé bien pas dot magazen-manjé té ka ekzajéré, pas yo té ja wè ni lontan, dépi an « Tan Robè » moun pè mantjé manjé. Misié konnet istwa-nou pasé nou. Yo di nou telman an tan-tala sa té red, ki nou ka pran douvan, avan douvan pran nou. Dapré nou avan « pi ta pi tris », lanmè bel nou ka navidjé, mé es tousa sé pa vèglaj ?
Sé kontel SeLe ki té lé atout fos fè an Kongré, mé i fè machariè. Es sé lé zadvèsé ki genyen oben Matinik ki pa ka vansé ?
Sé sa ou enmen ka fè’w bien », mé délè sé pa « tout gro boutey losion ka santi bon »
Jenn Karlos »
Jenn Karlos ka né, la éti plen tèbèdjè ek fanatik ka fè latjé laéwopò. Yo té lé wè « Diab-la » an chew é an nos. Ni an boug ki sé jan Gwadloup ki di :
- Sel chèw man konnet, sé Antwaniz ti-fanm lapwent-la, é manzel toujou rifizé alé adan nos épi mwen !
Laéropò té ni bon voukoum, sa rann foto Mémé a tou tris lè i wè lamanniè pep-li ka suiv kon dé mouton an boug ka méprizé jan Matinik.
Jenn Karlos enmen jan isi telman, yo té envité’y RFO a yuitè’d maten, i pa menm pran lapenn vini. Asiparé i té las é i té ka dòmi toujou. (I té ja ni dé chek venmil éro an poch-li é yo té ka chaché bay anlot pou an lot jou an plis).
Jilianiz sòti jik Gran-Riviè pou i té wè misié. I pran anboutéyaj, i rivé a sétè é dimi, é manzel té lé mò, i pa té sa mò, lè Aleksandra, di’y ki misié pa la.
Kantapou Mariz, manzel kité dézolé ka alé, pas i ped tout bagay-li lendi pasé adan dlo lariviè ki monté ek débòdé pabò Fon-Layé. I té ja ni biyé’y a 45 éro é i té ja paré pli bel rob-li pou i té alé wè Jenn Karlos. Manzel an banmbanm pas i pa menm rété an néro an potfey-li pou i genyen an baget ba sé tifiyet li-a. Pli red la, sé ki dènié tifi’y li a ki ni ki sétan, i pé pa gadé latélé pas dlo-a mouyé’y. Mé sa ki fini dékalé lestonmak moral-li, sé ki dlo-a mouyé an biro tou nef ek tout sé liv tianmay li a.
Mé diab-la ka bat latjé’y kon i lé, « El Diablo » ka tounen tet tout fanm,jik sèten nonm (ki ja enmen nonm) pri an sa. Yo tout alé wè Jenn Karlos ki jwé épi sal bakfoul. Lé zorganizatè té oblijé mété anlot konsew a katrè le dimanch.
Pandan menm balan-an, Sanmdi Anik té ni bel espektak Latriom bien malman an santèn moun vini wè bel travay-li a alantou laliwondaj.
Mé adan tout zafè-tala toupandan sé mami-a fè dé kar pour alé wè « El Diablo », Papa Doudou ki té ja anrajé dépi lontan épi zafè Diablo-tala hélé an mwé :
– Man pé ké alé wè pies diab, ni Jenn Karlos, ajijéwè Grenn Karlos, oben « El Diablo » menmsi sé an panyol !
« Timanmay ti lapenn ; gran manmay gran lapenn ».
Pran kouraj
Magré Préfè, Konsèy Réjional, Rektè ki fé konsit, ou sé di sa pa djè sèvi ayen.
Magré sa manman Tédy té di nou, lè ich li ped lavi’y, ni manman ek papa ki toujou entjet kon tatjet an finet lè yo ka wè sa jénes-yo ka kontinié fè. Kisiswa Lanmanten obensinon Fodfrans, ou sé di jénes la ka ped tet-li.
Magré an défilé an blan ant Lwi Achil épi Lisé Limina Sofi éti ou té ka tann :
- Fizi, kouto, blésé moun nou pa anlè sa !
Ou sé di okontrè ni anlo ka chanté toujou kon Esy Kénenga :
- « Nou anlè sa »
Sosiété a ka pati pa tet. Tout moun ka chaché solision. Ni moun ka di :
- Sé pas pa ni lamoral lékol anko !
Dot ka vréyé flanm pou di :
- Atjelman manman ek papa pa lé menm palé ba ich-yo, jijéwè korijé-yo !
Tout moun débousolé, yo pa sav sa pou fè ankò. Yo pa ka rikonnet tianmay-yo.
Mé es sé lajénes selman ki débousolé?
Ou sé di lé politik pa pli avansé. Anni gadé simenn pasé, yo alé wè Marilis an Frans, mé yo pa té sa tonbé dakò asou sa matinitjé voté an janvié. Yo lé rété adan 73 mé ni adan ki pa lé tann sa.
Es sé pas jénes la ped konfians, pas pa ni travay ?
Ni adan lè yo alé ayè, délè yo ka pri an notaj dan an zatrap, mé fok pran kouraj pou pa kouri.
A LIVRE OUVERT
La Bibliothèque municipale de Schœlcher poursuit ses rencontres littéraires mensuelles, A Livre Ouvert redémarre la saison à l’espace Osenat le vendredi 15 octobre 10 à 19h00 avec le livre de Raphael CONFIANT « La jarre d’or ».
Géry Létang et Judes Duranty vont nous livrer leurs impressions de lecture.
Vini ek bon balan pou dékouvè ……. Asiré pa pétet an Ja lò