« Lè ou aprann makak voyé woch, sé tet a’w i ka krazé avan ».
« Lè ou aprann makak voyé woch, sé tet a’w i ka krazé avan ».
Boyo-ton Préchè
Lafen simenn pasé, tout moun monté Préchè pou té manjé boyo-ton. Sa ki rivé sanmdi té ni plis chans, mé tousa ki monté dimanch yo té ni anlot son pas pa té rété.
Ni touris ki pa té kontan mé yo ofè yo manjé pwason kanmenm pas la pa janmen mantjé sa.
Man konnet an kanmarad ki sòti Gwadloup ki mantjé (varé si mwen) lè man di’y :
- Sa pa grav, mandé an koubouyon varé !
Misié té anvi gouté sa mé i pa menm ni tan pran lodè a. Maslen épi tout jan Préchè pa té ka kwè té ké ni otan moun, pas yo ni labitid di :
- Préchè jik dèyè do Bondié, la tro lwen !
Antouléka sa té ni bon siksé. I jik di i ké viré fè sa lanné prochenn mé kou-tala i ké pran dot dispozision.
Man poko di zot, ki boug Gwadloup-tala enmen roulé békàn li, é kom yo di’y sa té ka vini danjéré pou siklis, i désidé pété’y monté Préchè. Déjapouyonn misié pran bon gaz adan sé mòn an, an plis di sa, lè i rivé pa té rété boyo-ton.
Kanmarad la di mwen pou lanné prochenn i ké réfléchi pas magré té ni an bel ti-moman alantou gwoka épi bèlè ek tousa ka jwé tanbou, kon an kout tonnè misié aprann an vié nouvel pa konté Sent-Mari. Sa rann moun tou fwet, lè yo aprann Bazil fè kriyé Iler Jofwa apré dènié toumblak li épi Beloka. Kanmarad-tala ki ni chivé neg, kidonk grennen désidé i pa ka mété ni pengn-afro, ni loks mé i ka koupé sa klè kon défen Yull Brinè. I désidé fè kon sé tijennjan-an tou, pas menm prézidan Ayiti a éti yo kriyé Tet-kalé, sé konsa i ka fè.
Lè man mandé’y es i wont chivé’y, jik atjelman i poko sa réponn mwen
Le papillon et la lumière
Patrick Chamoiseau
Editions Philippe Rey
La parole créole dit : « Ti létensel ka fè gro difé » Patrick Chamoiseau dans son nouvel ouvrage nous offre « un petit livre » illustré de papillons en noir et blanc et grossit de grandes pages philosophico poétiques. C’est par un dialogue entre deux papillons nocturnes qu’il nous fait pérégriner sur une centaine de pages.
Un jeune papillon dans toute la fougue de sa jeunesse pressent qu’il ne faut pas faire comme les autres et se ruer vers la lumière. L’auteur nous dit que « l’éternité est effrayante quand on est jeune, alors il (le jeune papillon) se retrouve à dériver là où les choses vont vite ». p.16
Comme on voudrait que nombreux parmi notre jeunesse garde leur fougue et leur énergie à trouver la bonne lumière leur permettant un plein épanouissement en développant leur pays. On voit aujourd’hui de nombreux jeunes papillons brûler leurs ailes aux lampadaires de produits de consommation tintant de tout leur clinquant. On voit même des papillons plus « mûrs » céder à la tentation d’ « acheter à Noël, payer à Pâque ». Beaucoup de papillons au risque de passer pour des ringards quand ils conservent certaines valeurs et ne sont pas encore prêt à tout abandonner pour le tout modernisme. C’est bien le cas de ce jeune papillon.
Il s’est mainte fois élancé vers la lumière des lampadaires mais au dernier moment il bifurque. Les autres le mettent à la fête mais ils se retrouvent les ailes abîmées.
Un vieux papillon mélancolique
La jeunesse est souvent persuadée que les plus âgés, lé vié goril, ne connaissent rien, le proverbe dit d’ailleurs : « si jeunesse savait et si vieillesse pouvait ». Cependant dans cette jeunesse beaucoup ont envie de connaître et se rapproche des aînés. C’est le cas de notre jeune papillon qui se rapproche d’un vieux papillon appelé vénérable qui malgré son âge, a gardé toute la beauté de ces ailes.
Lorsqu’il délaisse ses comparses de son âge pour se poser auprès d’un papillon mélancolique, loin de toute agitation. Commence alors un dialogue autour d’une série de questionnement permanent jusqu’à la fin de l’ouvrage.
N’est-ce pas l’appel à une continuité selon le dicton créole « gran kouté piti, piti kouté gran » qui appelle à l’inter génération. Lorsque l’on sait que toute la génération BUMIDOM manque au pays, comment peut se faire alors la transmission dans de bonnes conditions ?
- Peut-on rencontrer quelqu’un sans le chercher ?
- Sommes nous en état de transmettre à ceux qui ne veulent pas, et qui connaissent déjà?
- Attendre quelque chose, n’est-ce pas fermer la porte à tout ce que l’on attend, à tous les possibles ?
Les réponses du vieux papillon, appelé vénérable, vont donner des énoncés énigmatiques mais d’une lumineuse lucidité. « J’ai entendu que rien n’est jamais parfait, que vivre n’est jamais une plénitude ! Que l’insatisfaction sera toujours là ! Que c’est elle qui fait le moteur de la vie ! Qu’elle est indépassable ! »
- Ce que vous venez d’énoncer n’est-ce pas la vérité ?
- Non juste une trace. Une fortune pour traverser l’abîme.*
A la fin du livre le vénérable demande à l’admirable papillon.
- Dis moi ce que tu sais mon fi.. ?
Et l’admirable papillon de répondre :
- Je sais seulement que je suis vivant et que ce n’est pas que le début d’un début.
Le lecteur est donc invité à se plonger dans cet admirable conte philosophique entre celui qui veut savoir et celui sait qu’il ne sait rien. Les doutes du vénérable vont assurément le déboussoler par certains cotés mais vont l’enrichir assurément sur tous les possibles de l’univers.
La parole créole dit aussi : « sa ou pa sav gran pasé’w ». Verrons-nous la lumière dans notre Martinique qui en a tellement besoin en ces temps d’obscurité et de vèglaj par les nombreuses lumières de bètafé qui semblent finalement n’éclairer que pour leur âme. La plus juste des lumières n’est elle pas celle qui est en soi ?
Le papillon et la lumière, Patrick Chamoiseau
ISBN : 978-2-84876-196-1
« Sé sa ou enmen ka fè’w dibien » mé « makak pa ka so tet pou li fè
lagrimas ».
Rondé si bel !
Rondé, sé an bel ti-fanm. I pa anvi sanm an fil fè, jijéwè an lonbraj fisel. Sé pa Rondé pèsonn ké di komkwa, afos I meg, I pé paré lapli anba an fil élektrik.
Epi 7 fanm ki ni kont pwa-yo, Rondé désidé montré moun ki yo koket, yo obidjoul, penpant anfen, yo ni otan élégans ki sé fanm mens-la.
Sé anba gran kwi-a yo té lé montré yo ni prestans, bon kadans épi bon tibren élégans.
Man konstaté té ni anlo madanm, bien anfom pou man pa di an chèw, sé lé prèmié té ka kritiké-yo. Mi sa man tann yonn anpami yo di :
- Dé gro fanm kon zot, zot pa ni ayen a fè ! Zot ka chaché an nonm ?
Sé ki manzel pa djè mens é i pa ka rivé mété kò’y épi otan élégans ki Rondé. Sé bien pou sa, yo ka di’w délè « lospis sè mok de lopital » oben si zot lé « kannari ka di chodiè bonda’y nwè ».
Antouléka, lè man ka gadé otan Rondé kon sé lézot kandida a, yo pa té mantjé ayen pou yo té sa bel. Sa yo sav, sé ki épi grosè-yo, yo pa mélé, yo pa anbarasé ni enpiok pas yo bien adan tet-yo épi kò-yo.
Sa ki ka kontinié kriyé yo boté « hors normes », sa sé zafè yo bien, é sa ki enpotan, yo fout lé montré, yo ni plas-yo tou dan la sosiété.
Yo té lé montré ki sé pa yenki anlè fanm meg kon taso oben mens kon an fèy-tol, éti zié moun pé gadé.
Ni anlo moun ki pa kontan kanmenm pas es fok mété gro moun douvan douvan épi tousa maladi tjè, diabet. Sa ki pa té kontan té simié alé wè « Miss India » sé tala pa té ron pies. Man té ké anvi sav ki tan ké ni « Miss an bòn santé”.
Antouléka, Rondé ki dépi toupiti ron kon an ti-boul, pa mantjé mélé. Li Rondé i si bel, i pa mantjé ayen pas i ni kont pwa’y dan lavi a.
« Lanmò brigo ka ranjé solda » mé es fok nou réjoui nou di tousa ki nouvo ?
Latousen ka tousé
Matinik, ousédi nou pa konnet sa ki ta nou. Ni an pati ki di nou pa kréyol. Sé menm moun-tala pa noz di ankò sé pa an lang, mé yo ka viré do net ba tout mes-nou, kanman-nou an lavi a.
Yo kité Latousen tonbé telman, yo ka jik bokanté jou-tala épi le 2 novanm jou lé mò. Poutoutbon, akondi pawol la, ousédi tout krab la pres mò an bari-a. Lafen simenn pasé, té ni tout kalté bagay alantou « Haloween ».
Ni an bann tianmay ki vini kay Papa Doudou, pou réklamé’y bonbon. Yo té déglizé, menmsi misié té asiré nou pa té an périod kannaval, i désidé ba-yo kéchòy. I alé adan vié gad li a pou ralé yonndé akakwel kontel filibo, lotjo, tablet épi kisasayésa.
Sé tianmay la ki pa té janmen wè sa, ni tann palé di sa, yo di gran-nonm lan :
- Pa rété la frer !
Papa Doudou té telman fraksé, sa mantjé mennen’y direk an senmitiè. Papa Doudou té oblijé di :
- Lè Bazil ké kriyé-mwen, asiré sé pa sé jenn manmay kè vini mété an ti-bouji ba mwen. Yo pa menm sav sa ki liminé !
Man ka mandé-mwen es sé mò nou an pa tris ? Pèsonn pa ka vini pran pies ti-milan ankò, yo pa ni pies kamo asou sa ka fet an fanmi’y la. Pies ti-jennjan pa ka vini fè an ti koulé ankò alantou sé tonb-lan. Pa ni konba kakabouji ankò, tianmay pa ka ri alantou nou. Fout sa vini tris. Avan, pandan périod Latousen té ka nni anbians atjelman sa tris kon an jou san friyapen.
Vréman, vréman Latousen ka vini tris, pa menm palé jou lé mò,le 2 novanm.
Dépi lanné 1981, an bann manmay vidjò, sé té dé kréyolis pa koté Sent-Lisi, yo mété atè an sanblaj éti yo kriyé « Bannzil kréyol ».
Ni moun sa pri an dan-yo telman fò akondi an lakol, yo pa janmen rété djoubaté ba kréyol. Sa fè ki kréyol ka vansé pianm pianm, ka piété pou alé douvan.
Délè kréyol-la ka tjilé kon makata oben délè ka rété anlè kò’y kon an moun ki pété pié’y, oben kon an moun ki bwè an kou an trop.
Mé kréyol ka vansé kanmenm, i jik antré lékol, ( i poko an gran mé ofiranmizi i ka pran an ti-plas lè yo lé kité’y ba’y). Avan i té an lakou a selman, atjelman yo ka envité’y asiz mé ni moun ki pè’y asiz. Asiparé i pé opozé tianmay palé fransé.
Ni moun ka wè magré fòmasion linivèsité pou pran lisans, métriz ek doktora i pa ka alé asé lwen épi i titak tro mòlokòy.
Ni sèten moun ka di toujou, poukisa ou ka ped tan’w aprann kréyol ? Sa sé bagay boug fou an mitan tet, oben bagay moun masibol fol.
Jounal ANTILLA toujou djoubaté pou lang lan alé douvan. I fè pliziè liméwo ANTILLA KREYOL. Dépi 2004, chak simenn I ka permet li kréyol chak simenn. Pétet ni moun ka di sa pa asé, mé sé san ayen ki pa bon. Antouléka, lektè ANTILLA pé li kréyol touléjou.
Mé kréyol toujou la, menmsi dé serten koté kontel pabò lavil, i tou mol kon an kakabef tou fré, i tjòlòlò akondi kafé ba tianmay ; menmsi dé serten koté lè yo tann kréyol yo ka kasé bwa an zorey-yo pou yo pa tann, oben yo ka fè rol pa ka konprann.
Kréyol toujou la, menmsi délè man ka pè pou i pa vini kon Trinidad éti an sel komin ka palé’y toujou.
Jòdi 28 oktob 2011 annou fè pou nou pa atann 28 oktob 2012 pou nou chonjé’y ankò ek nou viré kom palé’y.
Annou pa fè konsi nou pa lé’y an lavi-nou, an kilti nou an tout mes nou.
Man pé ké di ki lang lan bel kon an donzel oben an toutrel, sa tro fasil.
Mé fout sa bel lè ou pé di moun an ou enmen an akondi poet la :
« Doudou man enmen’w dann !
Ou mété mwen ajounou
adan janm ou
kon an boug fou
Pas man enmen ti-madou vizou’w la ! »
Sa pa bel ?
Lè nou pé di épi tou fondok tjè-nou « Doudou tjè-mwen ka pri difé ba’w toujou, kon pil bwa sek ka brilé boukan an tan karenm ! »
Sa pa bel ?
Nou préféré di :
Chéri jè t’aime, ki lou anlè lang-nou akondi an mas pou kasé bidim roch.
Kitan nou ké sispann sèvi lang nou an yenki pou vréyé gres anlè manman moun ?
Kitan, nou ké tann ti-pawol Daniel la « Tout lang sé lang ».
Jik kitan nou ké sispann enstalé Fransé adan an fotèy, épi ladjé kréyol (pou man pa di an lot mo) asou an vié ti-ban ?
Manmay, pengad pou kréyol pa pran lavol an péyi-nou épi nou jwenn li yenki …dan dikté kréyol.
Vié-kò
Simenn pasé sé té simenn vié-moun. Yo kriyé sa « Simenn blé ». Poutoutbon ni granmoun ka wè an mizè blé. Ni ka jik téléfoné « Alo maltraitance ».
Lè ich-yo pa pati lot péyi, sa ki isi pa ni tan otjipé di yo. Ni anlo granmoun ka ped fos, yo ka fébli kon bobech san luil. Ni adan ka ped santé’yo, maladi gate vayan. Toupandan ni sa ka ped santé-yo, tan fè tan, tan kité tan.
Sa ka otjipé di-yo ka maltrété-yo. Ni sèten yich ki about yo ka fè sa san yo sav. Ni dot ki bien sav é yo ka sifonnen kont sé malérez la.
Tout sé jou-tala an sel bagay Papa-Doudou ka di sé :
- Vié jes mal dégajé !
Kantapou Lamè, an vwazin mwen, sel bagay i ka réponn lè man di’y bonjou sé :
- Vié kanman !
Sé ki Lamè pa ka djè konprann an tjoupatat adan kalté lavi-tala. Avan piti té ka kouté pli gran, é té ka pòté-yo respé, jòdijou pa ni respé pou chivé blan-yo. Zakari a menm pri pen an. Yo ka santi yo ennitil kon dé zéro douvan an chif. Si nou té ka bay o plas-yo, pétet nou té ké ni dé zero dèyè chif nou ek nou té ni titak plis riches sajes-yo.
Anlo vié-kò sé dé trézò mé yo pa ka ba yo plas-yo. Nou pa ni tan otjipé di yo. Anlo ka tonbé malad ek ka vini Alzaymè. (lè ti-yich ka vini zayé Lamè, sé pou trapé an ti-lanmonné kod.
Manmay, annou otjipé di vié-kò nou pas jòdi sé yo mé asiré dèmen sé ké nou. Sa nou pa fè ba yo, asiré ich-nou pé ké fèy ban ou pas nou pa montré yo sa pou fè.
Jòdi konsa pou dèmen diréranman annou pa kité yo tonbé akondi an vié rad.
« Gran kouté piti, piti kouté gran » mé « bourik fè piti pou do’l pozé »