“Nonm ka di san fè, Bondié ka di san fè”
“Nonm ka di san fè, Bondié ka di san fè”
Manmay lè man vréyé poveb-la man konstaté té ni an ti fot mé kon zot sav tout moun ka fè an fot menm la pap. Mi bon pawol-la :
“Nonm ka di san fè, Bondié ka fè di san”
Mové tan
Toupandan yonndé moun té ka désann Pigeon Island adan Festival Jazz Sent-Lisi, Matinik, té konnet an katastrof pabò Moutte. Lawout jis koupé.
Tjenz fanmiy oblijé kité kay-yo pas ni an ranfalman téren ki fet é jik ni an tanp évanjélis ka mènasé désgrenngolé. Asiparé, lé zenjénié té ké di i ka glisé dis santimet pa jou.
Ni sa ki ja pati, pas yo sav kapon viv lontan. Mé ni anlo ki fini konstui é yo poko menm fini péyé kay-la. La yo ké alé ?
Sé an véritab dram, pas menmsi ni adan ki asiré, si gouvelman pa désidé sé katastrof natirel, yo ké ped sadin épi karang.
Mové tan-an ladjé bon dlo anlè nou an tan karenm-tala. Misié limè Foyal jik di karenm-tala pa gra selman mé i ja kité obez ka alé.
Erezdibonnè Prézidan la Répiblik kòm chonjé zanset-nou ki té anba jouk lesklavaj. Adan « Jardin du Luxembourg » gouvelman mété an plak pou chonjé-yo. Sa ka fet an menm tan yo ka di ni trop neg an étjip Lafrans.
Ni moun ki mandé poutji sé pa an jou férié. (Asiré sé pa travayè). Sé pa pou yo chonjé (yo pa bizwen sa) mé pou yo rété bò kay-yo oben alé bò lanmè.
Ni dot ki di fok lékol-la okontrè fè tianmay-nou sav ki ja ni dizan Lalwa Taubira té voté pou nou chonjé lé zabolision.
Adan tout lo polémik-tala man ka mandé es sé pa pousa an gro tronb-dlo fet asou lanmè ? Erezdibonnè i pa fè pies déga.
Menmsi soley ka déviré pianm pianm, nou toujou la bien doubout pou konnet listwa-nou. Kontel sa ki pasé Senpiè oben Préchè.
Tout bagay ka chanjé, anni gadé lopital Lanmanten ka chayé pou alé Mango Vulcin. Atjelman pou monté Moutte fok chanjé chimen. Akondi pawol-la : lè ou pé pa travèsé lariviè fok rondi’y !
Erik baré van mé i sav « dépi sé pa jou’w, ou pé pasé tout
losion asou’w ou ké toujou santi »
Karenm mouyé
Dépi jédi, siel la krévé anlè Matinik, es sé pas prézidant té batizé « Ven dan vwel » épi diven ?
Ousédi sa pa djé pòté Erik chans. Misié mété diven dan vwel mé si i té mété van, asiré i té ké rivé pli douvan. Pétet menm i té ké rivé ansanm épi Nicolas Lunven.
Erik baré van-an, mé es sé fot-li si sèvis kominikasion’y poko sa konprann ki kréyol sé an lang kon tout lang ? Pou premié fwa an neg Matinik ka travèsé Latlantik pou rivé Matinik, fout sa red lè i pé pa matjé non bato’y la konmifo.
Le CMT sé pé té bay an ti-konsèy, mé ousédi zafè kréyol-la sé pou di selman, pa ni poblem, mé pa pou aprann matjé’y. Mé sa’w lé fè akondi lot la « menm lapap fé en fot ».
Man ka mandé- mwen es sé pa pou sa, an mitan karenm-la nou té ni tousa dlo anlè Matinik. Sa man ka konstaté sé ki anlo débriya (ki pa ni mal-ren) kontel sé jan labank la, ni yonn ki di :
- Man pa té pé vini vandrèdi pas man té envité an nos Kate ek William !
Ni anlot ki déklaré :
- Sé pas Lariviè-Salé té bouché dépi jédi oswé ki fè man pa pran lapenn désann !
Pa rété sézon ankò, ti-plantè kann pa ka tann mach, kann-an ka ped sik épi lo dlo-a. Ti-agrikiltè ka wouklé pas tout melon-yo ek pastek- yo ni gou dlo épi tousa lapli. Sé Albertin selman ki pa an poul mouyé, magré dlo-a i monté wè makoumè’y dan an mézon konvalésans Trinité épi an taksi. Manzel di lavi fet épi soley ek lapli.
« Sé bon tjè krab ki fè si i pa ni tet » mandé Alfred sa.
B.A.K
Ni an konséyé jénéral ki ja gran-nonm. Sé li ki pli vié anpami sé lézot-la. Misié alé wè la B.A.K kidonk la Brigad Anti Krab pou té otjipé di zafè’y. Alfred Sino, sa konnet sé jou-tala sa ki an krab. Ti-Piè (an boug ki pa djè kout) fè an mové kout pat anlè’y. Misié ped yonndé pat, I pa rété pies délégasion ankò. Erezdibonnè gro mòdan-tala sé pep-la ki mété’y la, pas Piè té ké manjé’y kon an mango mi Lanmanten.
Adan zafè mango-tala, lannè pasé Ernestin té pété an dan douvan adan aparèy-li a. Manzel di sé mango-a ki pa té bien tjuit ki té fè’y sa. Sé pa sa ki té ké opozé’y manjé krab-li. I ja di ba tout moun, de tout lé fason i pé ké djè manjé anlo, pas pri krab-la wosé. I ja rivé a 5 éro pou yonn.
Kantapou Ernes, ki pa djè rayi zafè manjé-a, gro Vandrèdi-Sen a twazè, pandan moun té ka alé an légliz, misié té ka alé genyen konmen tjilo akra. I désann marché pou té pran akra chou, karot, kribich, té jik ni langous épi sa i pa té janmen manjé. I jik jwenn akra mango. Misié ki simié bagay dou, i pofité pou gouté akra-patat, mèlon, zabriko. Anfen i ri plen bouden’y : kra kra kra ! lè yo di’y fok I « jeuné ». Misié pa jennen kò’y pou té pasé bon akra anlè konsians-li. I di sé an manniè pou i paré kò’y pou krab Lendi-pak la.
Adan tout zafè-tala, Garsen fè krab pou an notorizasion ba Martizik. An festival mizik élektronik ki té pou fet (an silans) pa koté « Les « Boucaniers ». Ousédi i té ja santi sa té ké santi mové Sentàn. Podiòm la foukan, érezdibonnè pa té ni moun anba’y.
I pres rivé.
Cela fait 7 ans déjà que plusieurs lecteurs m’avaient suggéré une compilation des Kréyolad pour en faire un petit livre. Ce fut un long périple, un chimen chien, pour aboutir enfin à une auto-publication. Cette décision s’est imposée comme un devoir puisque bon nombre d’éditeurs ne voulant pas se mouiller dans une telle entreprise arguant de la quasi absence voire de l’inexistence d’un lectorat en créole. Akondi pawol-la : Koté lajan pa ni santiman !
Grâce à la micro-édition et l’édition à la demande, je peux enfin, offrir un ti-mòso de la littérature créole.
Voici donc une première compilation des Kréyolad de l’année 2004. Vous pourrez très prochainement vous le procurer aux éditions TheBookEdition.com
En achetant ce premier volume de Kréyolad vous me permettrez de continuer à éditer ces chroniques en passe de devenir un des outils pour la lecture quotidienne du créole. Notre belle langue à besoin de publications pour faire taire ceux qui nient sa capacité et sa force d’expression en littérature.
An lanmen ka lavé lot dé lanmen ka lavé an fidji
Man ni an adres anlè B…. kabrit-la oben si zot simié an Facebook-la. An ni tapé Kréyolad, zot ké wè.
Si zot anvi ba mwen an pal, (pa an palaviré) zot sav sa zot ni pou zot fè.
Vréyé an mel ba mwen : jidiranty@gmail.com
Kriyé mwen asou ensipowtab-la : 0696 95 70 94
Liv-la ké la an mwa’d juen o pli ta, sa ki anvi ni’y pé vréyé an chek (pa an bwa, ni an blan) asou non-mwen
Judes DURANTY
11, rue Bob Nordey
97221 LE CARBET
Kréyolad, Jid Edition Zaboka/TheBookEdition, 2011 12€
Jid.