« Si pa té ni soutirè pa té ké ni vòlè »
Akondi pawol anglé a « lespwi fò mé bouden sé met”
« Sé pa an sel jou bef bouzwe latjé’y pou kouri dèyè mouch »
« Sé pa an sel jou bef bouzwe latjé’y pou kouri dèyè mouch »
« Sé pa an sel jou bef bouzwe latjé’y pou kouri dèyè mouch »
« Chak kochon ni sanmdi yo oben lavey nwe li »
« Yo pa pran zwéso ak rara”, mé pwéson non pli san lak”
« Lapenn profitan » mé « ayen pa séché pi vit pasé jé »
« Si mwen té sav toujou dèyè » mé « bef bétjé an kann bétjé » pa mélé’w.
« Pli ou déchiré, pli chien ralé’w », é « Lè ladévenn tonbé anlè’w menm an tè sek ou ka trapé an pirézi »
« Vié kannari ka fè bon soup » mé es rété kannari toujou ?
"Tan fè tan, tan kité tan »
Vendredi 18 mars présentation du livre de Jean-Charles Pamphile "Souvenirs d'un marron" une assistance comblée par ce moment littéraire tout en musique avec Kolo Barts
« Fòtin malonet pa janmen diré »
An politik-la ni sennatè ki sav « fok ou kayé pwason pou ni bway »
« Yo ka siyé kòn tout majò » é lapousiè té di plis ki sa van chayé’y.
Ou sé di pou jénes-la « lè ou ped bef, ou fouben ped chenn ».
« Dèyè chien sé chien, douvan chien sé Misié chien »
Kay koulé tronpé solèy men li pa janm tronpé lapli
“An mové pawol ka blésé pasé an kout woch”
« Mantè pa ni mémwa », é « manti fè dé labé goumen asou lotel »
Ou sé di « Léblé » pati Lafrik lisid kabrit, yo déviré mouton
“Si’w pa dòmi an poulayé ou pé pa di si poul ka ronflé” Jid
« Sé bon tjè krab ki fè si i pa ni tet » mandé Alfred sa.
« Kouyon sé jaden a savan »