“Lè ou déchiré, sé lè ou ka jwenn bel mèw
Sé sa ou enmen ka fè’w bien », mé délè sé pa « tout gro boutey losion ka santi bon »
Fok « pran douvan avan douvan pran’w”, pas “bef douvan bwè dlo klè”.
Ti-kochon té mandé manman’y poutji djol li long konsa : manman’y réponn li :tanto tanto o a wè !
“Tout péchè ka maché épi fes pantalon yo krévé, machann pwason ka maché épi kolié-chou ».
« Bef toujou bizwen latjé’y pou kouri dèyè mouch » fo pa janmen fè trop fos anlè branch prin-sitè.
Pengad, « tété doubout sé pou an tan » pa janmen bliyé zanset.
Lè chien fen i ka viré kay met-li
« Woulé nan vwatu’w mé respekté kabwet mwen »
Ou sé di pou Ayiti, Toma pa ka distrè : « Pli ou déchiré, pli chien ralé’w » épi : « S é lè’w déchiré ou ka jwenn belmè’w ».
Koté zig pa ni may ” sé sa sé mè lakot karayib la aprann.
Mantjé tonbé sé bel, Matjilpa fè « katjil avan lapey »
« Bel lang ka bay chouval a krédi » sé pétet sa ki fet Labateliè
« Wonm pa ka boulé karaf » sé sa sé krabiè a ki ni labitid pran mantou a di ba sé vétérinè a.
Pengad nou pa di tro vit « makoumè mò fiyel fini » pas « pi ta pé pli tris »
« Zépolet chef pa klouré, sé taché li taché ak zépeng ».
« Sa ki pa lé tonbé pa jwé, sa ki pa krapo, pa tonbé an ma. »
« Pa pran an sis pou nef, pas dé mal pa an pè » .
« Sé sa ki an fal ou ki ta’w » mé sé pa tou di kouri, sé savwaw séré ki met
« Sèpan ka chanjé lapo,mé sé toujou sèpan »
« Lanmò brigo ka ranjé solda » mé es fok nou réjoui nou di tousa ki nouvo ?
Gro kok ka fè sa i lé, ti-kok ka fè sa i pé. Jid
“Kabrit ki pa malen pa gra” mé « si ou pa kabrit pa janmen alé manjé anlè kayè »
« An sel mouton ka galé tout an troupo »
Ti-kochon té mandé manman’y poutji djol-li long konsa: manman-an té réponn: tanto, tanto…. ében nou ka wè’y!. -