Overblog Tous les blogs Top blogs Littérature, BD & Poésie
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
MENU
16 janvier 2024 2 16 /01 /janvier /2024 14:22

KRÉYOLAD 1004

 

Bel rad Matinik

 

Pandan twa jou, 23 jik 25 novanm, vals, bidjin, mazouk té ka akonpayé manmay éti réponn Sabin épi le CPVM. Kolektif-la té mandé moun dégaré rad tradisionel yo pou té montré moun sé pa selman an kannaval moun ni dwa pòté’y. Yo koumansé épi an brital kozé vandrèdi oswè lanméri Lanmanten Imaniyé ek an défilé bel rad.

Fok di dépi jédi kolektif-la té mandé tout moun Matinik mété bel rad-yo adan lékol, travay-yo ek adan pliziè komin kontel, Sent-Mari, Kabé, Lanmanten ek Fodfrans…

Vandrèdi oswè, an défilé-a sa té bel toubannman. Matadò, pasé granwob-yo, dot sé té tout twel-yo éti té dégaré. Kantapou sé boug-la, yo tout té an blan ek pliziè  kalté model chapo, pananma-yo, kanotjé-yo, oben bisbonm-yo.

Adjilbè té lé fè an kout latjéprétet konésè, i di tou fò :

  • Fout ves queue de Pie-tala bel !

Mé an grannonm riprann-li, ek i di’y :

  • Sé pa ves épi an latjé ka pit, mé si ou pran an lodè, sé pas yo mété paspété-yo !

Adjilbè rété estébékwé, jik atjelman i poko palé.

Misié konstati i pa konnet tet-chien a la papiyot. Lè imaniyé pran lapawol pou té palé di riches kostim ek rad tradisionel-la. I montré nou granwob-la sé an konba, an rézistans, mé sirtou jéni Matinik ki an sa.

Kidonk sa mérité respé é sé bien pou sa i mété’y a lonnè épi an liv ké rivé mwa désannm-lan. Manzel di nou tou, istorien, sosiolog ni a djoubaké pou fè nou sav plis asou lamanniè kostim tradisionel-la épi bel bijou toujou la, magré yo chaché bridé’y.

Antouléka sé té an prèmié kou, asiré lanné prochenn sa ké ankò pli bel, sirtou si ni plis moun ka antré an jé-a. Sabin té ni rézon

Fout granwob-la bel !

Jid

Bel poveb kréyol « Lè ou bien abiyé ou pa ka kontré belmè’w

 

Not pou konprann

CPVM (Collectif du Patrimoin Vestimantaire Martiniquais) a demandé pendant trois jours (23 au 25 novembre) à arborer le costume traditionnel.

Imaniyé Dalila Daniel, fille de Emilie Daniel qui a mis en valeur la robe traditionnelle en proposant des créations. Elle publie un livre en décembre. Les Robes d’Emilie Daniel : Le grand livre des tenues Martiniquaise d’hier et d’aujourd’hui.

Bisbonm : chapeau haut de forme

Paspété : Veste queue de morue, ou queue de pie vêtement court devant et à longues basques terminées en pointe derrière (il comporte une fente à l’arrière)

 

 

Partager cet article
Repost0
16 janvier 2024 2 16 /01 /janvier /2024 14:21

KRÉYOLAD 1003

 

Nonm pa kaliè selman

Yonndé nonm té sanblé Tivoli dimanch, pas sé té Lanné Entènasional Nonm. Ni anlo boug ki pran sa alafet. Pas pou yo dépi pa ni brè manjé oben an swé foutbol, yo pa djè enmé sanblé pou kabéché. Mé akondi pawol-la « Sé pa tout pantalon ki ni an nonm adan ». Mé anlot pawol ka di tou fok pa konfonn koko ek zabriko. Ni nonm ka kabéché asou divini yo an 2023.

 Kontel pou Ewvé, fok dématé jé-a ek viré bat kat-la pou nonm rikonstwi kò’y. Sé konsa i ké pé sa vini sa i lé, ek sa i dwé tet yé, an sosiété Matinik jòdi.

Lowan menm ka kwè kou koupé, an nonm an 2023 pou twouvé plas-li adan an sosiété ka mofwazé. Yo pa la pou atann anlè fanm pou otjipé di kò-yo, mé yo pou fè pa ta yo an ménaj-la. Sé pa fanm selman éti ni chaj-mantal, yo ni pa ta yo é yo pou jéré’y. Otjipé di ich-yo, endé yo pou lison-yo, mé fè yo konprann yo ni dwa pléré tou lè yo ni an bagay ka fè yo mal. Sé pa tifi selman ka pléré.

Mé yo ni pou fè ich-yo konprann sa ki pléré gwo tjè, ek chigné kidonk pléré zié-sek.

Ni nonm ki dan asosiyasion kontel « Papa pa jénitè » kivédi papa pa yenki kokè. Papa la pou fè ich-yo grandi ek dé nonm bien doubout pou sosiété Matinik dèmen.

Toupandan nonm ka djoubaté, ni yonn éti té an boug solid Linivèsité Antiy-Giyàn, ében i pété’y monté an filao. Filip Sensi té dwayen linivèsité i bat anlo pou fòmasion nonm ek fanm.

Pa koté Wobè aprézan, sé plis jenn manmay éti té sanblé pou chonjé Katia ki ped lavi’y lanné pasé épi an bal pèdi. Sanblé-tala pou fè nou kabaché asou twop zam ka sikilé aléviré chario an péyi Matinik.

Nonm annou réfléchi pou nou pa pann chapo pli wo ki tet-nou !

Jid

Bel poveb kréyol « Ti nonm ka fè gwo séléra »

Not pou konprann

  • Le collectif WO Manaissance a organisé au Parc de Tivoli une journée des hommes, transmission, conscientisation, valorisation.
  • Association « Papa pa jénitè » apprendre aux papas d’être plus près de leurs enfants
  • Une marche pour Katia Gabin, jeune femme de 37 ans mortellement abattue par une balle perdue dans le bourg du Robert.
  • Philippe SAINT-CYR doyen de la Faculté de Droit et d’économie des Antilles-Guyane, professeur de Droit Civil et ancien avocat.

 

Partager cet article
Repost0
16 janvier 2024 2 16 /01 /janvier /2024 14:20

KRÉYOLAD 1002

« Bank Popilè »    

Eben ou sé di lè ou ja ni yo fo, ou ka pli chansé. Sé sa ki rivé bato alavwel « Banque populaire », i rivé prèmié adan kous bato-a.

Lafen simenn Wonz novanm té ni anlo bagay a wè. Sirtou bò Lasavann. La té ni anlo istann pour risouvrè sé prèmié navigatè-a « Transat Jacques VABRE ». Armel épi Sébasien rivé mété tet wagaba-yo douvan, apré 14 jou ka navidjé an gwo dlo.

Pa koté midi dimanch, moun yol té ja la pou té risivrè-yo épi an bel kous yol.

Mé sé pa tout moun éti té pran direksion bò lanmè, anlo té simié alé pa koté istad Aliker pabò Ladilon. Ni yonndé ka vréyé labou, pas dapré yo son AYA NAKAMURA-a té ké kouchal. Lajan-mwen pa ka rivé woté sa pou pri biyé-a té yé. Man té simié alé anba kwi-a pou té sa wè ÉKANGA man pé di zot sa té obidjoul. La ni an jénes ka ponmet é vréman, vréman sa té bel.

Adan tousa kanmenm, ni an délégasion Matinik éti chonjé moun ki fè ladjè 14 épi an vil Etain pa koté « La Meuse ». Sé moun-tala té endé moun Matinik é pliziè asosiasion chonjé-yo. Yo mété doubout an ti-moniman. Sé an estati Hervé Beuze fè adan an bwo bidim woch ek yo batizé’y 11 novanm. Matinik ek Lavil Etain pa lé étenn solidarité ant dé pep-la. Pou yo tout moun sé moun kisiswa koulè lapo’w.

Simenn lan bien pasé sof pou an jandàm ki ped sanfwa’y. I té ké di an mové pawol éti pa djè bon pou répété. Asiparé komkidiré préfé-a té ké jik mandé pran séraj-li. Apré gran mobilisizasion an Frans kont « antisémitisme », es moun pé asepté rasis an péyi-nou ?

Antouléka sa pa opozé lanméri Wobè éli anlot mè. Alfred kité sentiron’y ba Farel François-Augrin.

An konpè Adjilbè mandé kanmenm, poutji pa té ni otan moun pou Klordékòn kon sa fet Pari-a.

Si zot sav fè di mwen !

 

Jid

 

BEL POVEB KREYOL « Sé menm bouch-la ki di bien-an ka di mal »

 

Not pou sa ki ayè Matinik konprann :

Transat Jacques Vabre du 11 au 19 novembre 2023 (Armel Le Cleach é Sébasie Josse) genyen

Aya Kamora sé an chantez, i fè an brital konsè anlè istad Ladilon an (10 000 moun)

Mouvman kiltirel Ekanga épi Wojé Jalta

Etain (Meuse) an vil éti té rendé Matinik apré éripsion 1902. Pou ladjè 14-la i té ratibwazé é moun Matinik ba endé yo pou rikonstwi vil-la. An Moniman Hervé Beuze an plastisien Matini fè, yo inogiré’y 11 novann 2023.

 

Partager cet article
Repost0
16 janvier 2024 2 16 /01 /janvier /2024 14:18

KRÉYOLAD 1001

Es dikté sé bon dité ?

 

Es dikté ké fè moun chonjé lè yo té latit, oben es yo ka pran plézi kon sa fet IMS épi LLKM ?

Nou konstaté dikté ka fléri adan pliziè komin kontel : SentEspri, Dikos, Lariviè-Salé, Diaman ek Lariviè-Pilot dan lisid Kabé Loren, Préchè dan linò. Mé fwenk sa té ké pli bel si pandan tout lanné-a moun kontinié matjé ek li Kréyol-la.

Menmsi an pati pa lé palé di Kréyol, mé lang matinitjé. Antouléka dépi sé Kréyol Matinik ek Kréyol dot koté kontel Gwadloup, Sent-Lisi, Dominik oben Ayiti tousa ka montré nou sé an sel fanmiy, yo mennen ek ladjé an tout karayib-la.

Fok pétet tout sé komin-an ka mété dikté doubout-la, pran sa kon an dité pou maladi lang-lan, é pa kon an nouvo lanmod.

Mé es dité-tala pé djéri lang-lan ?

La CTM fè an jes, pétet fok ni plis sipòtè lang-lan pou disparet pa pran’y kon sa fet Lagrinad ek Trinidad. Sé granmoun katrèventan an montan éti ka sèvi’y toujou pou palé.

Menmsi i té ka palé kréyol Radix an réalizatè, poutan pa té radi pies, ében Bazil chayé’y pou y sa réalizé anlè-a.Sennmitiè Chelchè té plen épi jenn kon bien matrité pou té sipòté fanmiy-la.

Antouléka dikté pé soulajé lang-lan mé es sé an bon rimed ?

Es fok pa matjè, transbòdé, ek fè lang kréyol-la palé rékolomi, lasians épi kisasayésa pou yo kontinié pran’y osérié ?

Si zot sav fè di mwen !

 

Jid

 

Bel poveb kréyol « Sel pa bizwen vanté kò’y »

Partager cet article
Repost0
29 décembre 2023 5 29 /12 /décembre /2023 12:36

https://www.potomitan.info/divers/nwel_2023c.php

Mwa lanné-a

Jan sé an boug éti ja ni bon laj.

Sèten moun kriyé’y JANVIÉ

Mé i pa ka otjipé’y, i sav i toujou prèmié dépi latit.

Adan zafè prèmié-tala i fè moun pasé anba an tab, i fè sèten kriyé anmwé.

I menm fè yonn vriyé épi an fé.

Yo kriyé boug-la FÉVRIYÉ

Boug-tala té wont telman magré sé pa té kannaval, i mété an mas, yo fè lafet épi’y.

Yo kriyé’y MAS

Misié pati désann anvil pou i jwenn an ti-fanm éti té enmen let. Kidonk yo té ka kriyé’y AVRILET

AVRIL pa té enmen yo kriyé’y konsa, sa pa té tit-li.

sa’w lé fè, moun enmen fè lafet pou zagalé dot.

Manzel chèché an JWEN pou té sòti an vakabonajri-tala.

I rivé la misié JWI yé. Sé la i dékouvè Ji yè, Ji Man Gaston, anfen sasayé Ji, sa JIYÉ kwa !

I pasé bon ji anlè konsians-li, an lè, i tann an kout tonnè. Zorey-li drésé kon an milé ki tann an kout tonnè an mwa DAWOU

I té ni ladoutans mé sé dila, i alé jwenn an konpè’y SEPTANM

Sep tann  an tanbi fet épi yan tanbou dann !

I alé kay OKTOB, an boug chob ek i di’y :

Ki nov ?

Nov kantapou’y tan an moun ka vann yanm, an NOVANM pas nwel pa té lwen an chimen.

I bay désann wè an bon zig-li ka sanm li kon dé gout dlo. Yo té jik ba misié an ti-non DÉSANM

Désanm té la ka véyé lalin-an, an tout dékou’y. Sa fet prèmié katié, i atann laplend’lin ek lalin an vini nouvel.

Epi i di konsa :

Yo kriyé tout fanmi’y mwen JANVIÉ mé sé mwen ka ouvè an nouvo lanné. Sa zot pa sav gran pasé zot, tout nouvo lanné pour pasé pa mwen     

 Jid

 

Partager cet article
Repost0
5 mars 2023 7 05 /03 /mars /2023 22:10
Kréyolomaj ba Sylviàn TELCHID
Kréyolomaj ba Sylviàn TELCHID

KRÉYOLOMAJ BA SYLVIÁN TELCHID

 

 

 

Prèmié dimanch mwa mas-la, si toupatou ni gran penteng pou dwa fanm, sa pa ba nou an « BON DOUKOU ». Sa vré tan karenm, sé an tan pou nou réfléchi asou divini espiritjel-nou. Mé Bazil pasé pa koté Kapestè é nou aprann Sylviàn TELCHID travèsé pou monté an péyi san chapo.

Sa pa opozé-nou maché, sé pa padavwa nou té kon « TI CHIKA » mé asiré tjè tout manmay kréyol ka brété. Menmsi i ba nou « LE CREOLE GUADELOUPEEN SANS PEINE » kanmenmsa nou ka lolé  dan an lapenn. Lè nou aprann « KAMO »-a, abo nou té sav i té malad épi Alaytmè-a sa fè tjè-nou pati an kalvakad.

Mé Sylviàn toujou di nou « BWA POU NOU ALÉ! » épi lang-lan, fok toujou kontiniè fè kakol pou Kréyol pa ped fos ek vini tjòlòlò. Pou an pati moun Gwadloup ek Matinik fok pa menm nonmen lang kréyol-la. Mé travay Sylviàn la pou montré lang Kréyol-la magré méprizasion, ka bat pou i pa débat., sé konbat i ka konbat.

Sylviàn pati an « ZAYANN » pandan pandan dé fwa é sé la i jwenn « GRAND PERE CHABRI RACONTE » é irakonté léjann ek mistè Lagwadloup.

Mé Sylviàn éti té pofésè fransé kité ba nou « THROVIA DE LA DOMINIQUE » an woman fransé. Sylviàn té an « KRÉYOL FANM CHATENGN » é tout travay transbòdaj-li pou téyal pé pa vini sann kisiswa (Gouverneurs de la Rosée, Le Bel indiffèrent, L’avare, La Gonfle, La Noce chez les petits bourgeois oben La demande en mariage) tout travay-tala pé pa pou ayen.

Man ni an gran pansé pou an moun ki travay kantékant épi Sylvàn é li tou soufè an silans lè i tonbé malad. I fè an brital travay épi « DICTIONNAIRE CREOLE/FRANÇAIS » Hector Poullet épi dot kanmarad kontel Daniele Bernini-Montbrand, Ralf Ludwig  djoubaté pou nou trapé zouti fondal-tala.

Jòdi Lavil Kapestè ka ped an gran madanm, érezdibonnè Lanméri permet Kolej Bonne Espérance-lan pòté non’y épi an gran pòtré’y adan an estati an 2018.

Mèsi pou sa é sé pa Lagwadloup selman ki an lapenn, mé tout kréyolopal ka soupézé ek rikonnet travay vayan matjez-tala.

Mèsi Sylviàn, Man TELCHID

 

Jid

Partager cet article
Repost0
31 décembre 2022 6 31 /12 /décembre /2022 17:45

KREYOLAD 955

 

Lè ou piti

 

 

Papa Nowel pasé, ni sa ki trouvé kado. Kontel sé moun l’ACISE-la fok di lavi-a pandan tout lanné-a ka asiz anlè yo. Anlo ped travay yo, fanmiy yo, di jou o landèmen.

Adjiblè palé mwen di an yich an konpè’y. Yo té ponmet-li adan an zafè alé-viré an travay Matinik.

Mésié kité travay an frijidè-a ek i kouri vini Matinik. Eben i di prop péyi’y mi i ochomaj.

Pandan périod-tala s  bon moman anlo nou ki pé an konsomé pou éséyé bliyé kaz-la. Pas akondi pobeb-la « Apré bal tanbou lou ». Sa ki ka ba’w konsey achté bef an tan livènaj pa ka endé’w fè zeb an tan karenm.

Sé bien pou sa pa koté Mòn-Wouj anlo moun lafanmiy Olivier Dubois té sanblé pou fè moun chonjé’y ek oubliyé’y an lanmen sé djiayadis. Mali-a sa ka fè 600 misié anba lanmè sé séléra-a.

Sa moun an fè nou sonjé misié ja pasé dé lannéviré an lajol-yo. Bato kwaziè ka fè aléliwon épi touris, chofè taksi épi komersan viré ka souri pas épi kovid-la yo té ka mandé chien pen. Yonndé pakotiyez kanmenm té chansé kou kochon lavey-nwel. Sé kolbògò-a fè an bawouf aou lavant fédartifs-yo. Poutoutbon lè ou piti fout ou ka pran fè.

 

Jid

 

Bel poveb kréyol « Brital tjwé yich-li, pasians sové yo »

Partager cet article
Repost0
31 décembre 2022 6 31 /12 /décembre /2022 17:39
Kay nwel

Partager cet article
Repost0
10 novembre 2022 4 10 /11 /novembre /2022 02:37
Salon de jeunesse Afro caribéen de Clichy
Salon de jeunesse Afro caribéen de Clichy
Salon de jeunesse Afro caribéen de Clichy

Partager cet article
Repost0
26 octobre 2022 3 26 /10 /octobre /2022 11:58

Litérati kréyol-la ka bat kon i pé, é menmsi anlo éditè ka tjansé, gras a « l’édition à la demande » nou rivé dépi 2010 rivé fé paret omwen an liv chak lanné.

Pou mwa kréyol 2022 Jid Diranty épi Edision Zaboka désidé fè zot jété an kout zié asou liv kréyol yo mété déwò. Menmsi piman pa ka vanté fos-li, fok nou montré zot i la.

Katriem simenn-lan ( 24 jik lè 30 oktob) diksionnè alé

Katriem simenn kréyol
Katriem simenn kréyol
Katriem simenn kréyol
Partager cet article
Repost0

Présentation

  • : Le blog de jude duranty
  • : Publication régulière de textes créoles contemporains Kréyol tou lé jou
  • Contact

Recherche

Liens