KRÉYOLAD 1013
Lakiltiv an banbanm
Jilbè, manmay Senpiè, wè foto Wozaka anlè fétay laplas-la. Dépi dimanch misié limè épi tout konséyé’y ek sésé’y Liliàn té bien kontan tann mizik group ATOUMO. Eben atjelman sé « Marché MAX RANSAY ».
Lakiltiv
Toupandan yo té ka batizé nouvo laplas-la, lé agrikiltè, kon sé ta an Frans-lan, ka vréyé labou pas yo tou ka pran fè. Lè yo alé pòté machandiz-yo, sé lé chef gran sirfas-la ka fè pri an gou-yo épi lidé-yo.
Agrikiltè Matinik té mobilizé é yo alé wè SerMi éti pran tan kouté yo, mé misié di vitman présé :
Es gouvelman ké rivé tann agrikiltè Matinik bien faché ?
I ni anlo koté an Frans loto ka blotjé lotowout . Prèmié minis-la pou fè an plodari mardi. Es jik-la misié yé a, i ké tann agrikiltè Matinik ?
Antouléka kiltivatè ek esplwatan agrikol ka filé koutla-yo pa pou pliché friyapen, mé pou yo mobilizé tou. Ni yonndé ki di yo solidè épi sé agrikiltè Lafrans-lan. Anni gadé sé an ti-délégasion ké alé mwa prochen an « Salon lagrikilti » Lachanm lagrikilti rivé trapé an ti-lanmonné kod bò la CTM. An menm balan-an, manda dépité ek sennatè fini wosé dépi le 24 mwa-tala, mé agrikiltè pé pa fè pri machandiz-yo, la nou ka alé ?
Moun lakiltiv oblijé an banbanm !
Jid
Bel poveb kréyol « Si ou lé manjé, pa konté anlè kannari belmè’w »
Not pou konprann
Wozaka : surnom de Max Ransay dans le groupe Les Léopards
Marché Max Ransay : inauguration du Marché Max Ransay dimanche 28 janvier à Saint-Pierre en présence personnalités dont le maire Christian Rapha.
Les agriculteurs martiniquais ont été reçu à la CTM pour faire entendre leurs doléances.
KRÉYOLAD 1012
Tan kannaval
An périod Kannaval Lavil Préchè pofité envité le « Grand ballet » pou té sa rann an bel omaj ba an potomitan kannaval Matinik . Yo batizé an plas « Loulou Boislaville ».
Asiparé Kannaval-la ké pli kout lanné-tala, i pou bout an févriyé ében ou sé di tout moun lé fè débriya avan i bout. Si nou bien gadé pres toupatou toujou ni an parad.
Calvacade Nocturne de Dillon
Sanmdi sé Ladilon an dizenn group a pié té la lannuit. La té ni bel dansè, bel kostim ek déglizman. Mé sirtou té ni bon bri épi sé bradjak-la.
Parade des Alizées
Dan linò atè Sent-Mari, moun pa té bizwen désann Fodfrans, pou fè kannaval. Apwochan 10 000 moun té sanblé épi pliziè group.
Lanmè pa ni branch
Pa koté Wobè anlo fanmiy dan lapenn. Dépi lendi 2 anpami sé moun-an kanno-yo té chalviré. Lanmè-a ladjé dé mé toujou ni yonn yo poko twouvé. Pli red-la ba sé fanmiy-la toutan lotopsi pa fet, yo pé pa ni sé kò-a.
Jik atjelman nou pa sav, ki manniè kanno-yo chalviré. Anlo moun ka mandé :
- Es yo té ni Jilé sovtaj ?
Ann atandan ni an vié péchè ki di an bab-li. Lanmè pa ni branch fok ou pa alé jwé an lanmè. E sé ki fet anlè lanmè pa ka répété.
Es nou ké rivé sav sa ki pasé ?
Jid
Bel poveb kréyol « Sé lanmè selman ki sav konmen pasajé i néyé »
Not pou konprann
Une embarcation a chaviré avec 5 passagers, trois passagers sont portés disparus. Il y a encore un individu qui n’est pas encore retrouvé.
KREYOLAD 1011
Kannaval toupatou
CAPIT’All SHOW
GWOUP 231 fè 15 asosiasion mizik kannaval vini alantou’y Wobè pou déziem fwa. Sé konsa dan an sel CHARIVARI yo mété bon TURBULANS épi ann OTANTIK GÉRIKÀN BASS.
Mé yo envité moun Fodfrans, é sé konsa PONMPONM C’CHANN fè ALIANS 972 épi GWANAVAL monté Wobè.
Lè’w bien gadé pa asou lakot Atlantik jan Loren pété’y désann kon an FLECH BANBOU épi BARIL BAND.
Sé manmay Trinité-a, lè yo wè sa yo batjé tou adan LABONM-lan.
Moun lisid di yo konnet sa ki kannaval OU ZA KONNET jan Diaman. Sé pa woché-a selman yo ni ki bel, yo sa fè kannaval tou. Kantapou manmay SentLis, yo vini mété grenn sel-yo épi DYNAMIC KARNAVAL.
Pa asou lakot Karayib-la, jan Belfontenn di fok ni an gwoup pou reprézanté yo, yo désann épi CARAÎBE GROOVE.
FOYAL
Anfen adan tousa Foyal fè kannaval-li tou. Sé li ki lavil kapital sé pa Wobè selman. I fè « EXTRAVAGANS AN CHINGPONGTONG » épi an « DÉBI LARÉJI KILTIREL » asou Lasavann éti anlo artizan té ka espozé ek vann sa yo ka podui.
An ventèn gwoup pati koté twazè adan an sel parad. La pa té ni déboulé, mé asiparé yonndé moun boulé apré vidé-a.
Léswè-a, pou dot moun, yo té simié alé kouté bon mizik pa koté l’ATRIUM.
AYITI
Dadou Pasquet épi lé frè Widmayer mété bon swing ayisien L’ATRIUM. Sa ki fè déplasman-an pa ped tan-yo. Avan bokantaj mizikal-la té ni an bel montray Sandra Dessaline épi « Voyages Identitaire » TROPIQUES ATRIUM bien koumansé an mwa koutzié asou Ayiti ki pou alé jik alafen mwa-a.
Jid
Not pou konprann
CAPIT’ALL SHOW deuxième édition d’un regroupement de groupe à pied au Robert organisé par le GWOUP 231.
EXTRAVAGANS AN CHINGPONTONG manifestation carnavalesque de Fort-de-France
TROPIQUES ATRIUM a organisé le mois d’Haïti en faisant venir des artistes musiciens, Dadou Pasquet, Frères Widmayer et Emeline miche plasticiene Sandra Dessaline et des films.
KRÉYOLAD 1010
Kannaval pou bliyé
Lafen simenn-tala té cho toubannman. An foutbol-la pou an pati tout Matinik té ni an lespwa mal papay. Mé pou lé vré sipòtè fanatik, yo té ka espéré an mirak.
PLICH
Golden Lion pran an plich pies étjip pa janmen trapé. Yo déviré épi douz bi, yonn ba chak jwè épi an bidet ba antrénè-a. Fok di tou, yo té anfas an étjip 1ere divizion, sé kondisiré ravet douvan poul.
Ni sipòtè ka di, fok pa alé ankò. Toupandan ni dot ka di, bienokontrè sa ka ba sé étjip nou an lespérians. Si an pati sipòtè té tris kon an jou san pen, dot té ja bliyé sa, é laprémidi-a menm, yo pété’y désann Lanmanten.
FESTI’ ROI
Sé té lafet lé wa maj, sé pa galet selman moun ka manjé. Pa koté Lanmanten, anlo moun pa té an PÉTROL BAND, an pati menm té ja ni pétwol. Eben yo désann pou fè kannaval-la démaré épi an bidim vidé. Kom Golden Lion pran 12 bi, yo fè 12 gwoup a pié pran lari-a pou té sa montré belté kostim-yo.
Pa ni lontan Nwel dit ében apré an ti-wouspel Léwa, yo ja pati pli red a Saïgon an Kannaval-la. Ni an kouzen Adjilbè éti té an vakans pou lafen lanné-a, mi sa misié di :
Savré ni yonndé tan misié pati lotbò é i bliyé almanna Matinik ni : Nwel, Joudlan, Léwa, Kannaval, Pak, Lapannkot épi kisasayésa jik Gran vakans épi Tour Yol.
Adjilbè di kouzen-an :
Asé fè lafet, ou poko menm wè ayen !
Jid
Bel poveb kréyol « Ravet pa ni rézon douvan poul »
Not pou konprann
FESTY-ROI de PETROL BAND, manifestation carnavalesque qui a regroupé 12 groupes à pied.
Plich : dérouillée, Le Golden Lion a subi une lourde défaite en face du LOSC équipe de 1ere division dans le cadre des 32èem tour de la Coupe de France
KRÉYOLAD 1009
Nouvo lanné 2024
Dépi lendi, lanné-a désidé bokanté liméwo, i kité 2023 pou antré bravman an 2024.
Mé nouvo lanné-a, es sé li selman ka chanjé ?
Adjilbè di mwen :
Misié wè trop vakabonajri kontel ; jenn manmay ka pran révolvè-yo two vit. (Sé pa an fizi a bouchon) Misié té simiè wè plis jennes kontel Mélani, oben Kristof ka mété Matinik an valè.
PRI
Matinik rivé trapé pliziè pri kontel Yol rivé antré kom matjoukann imatériel, é Joj (pa kokodil-la mé Brival) pati monté an filao pli kontan.
Mé sirtou Linò épi Lamontàn Pelé enskri asou lis L’UNESCO kon matjoukan limanité.
Tousa bien bel é nou jik koumansé wè bato kwaziè ka mouyé an larad SenPiè-a kon ni lontan.
BON LANNÉ
Ni an konpè Adjilbè ki di :
Antouléka misié ka di tout moun : bon jou. Pas dapré’y sé méyè manniè vréyé bénédision anlè moun.
Sel bagay mwen menm ka swété zot ki ni labitid li Kréyolad, sé ki sa SerMi té mandé an 2023-a ba kréyol, rivé réyalizé pou toutbon. Pou lang Kréyol-la vini ofisiel kon Fransé éti nou pé aprann-li dépi latit.
Pou nou chak pa ni otan rayisans ba lang-lan, mé ki nou choyé’y ek enmen’y titak plis. Akondi an langannis, pou matinitjé vini « kréyolofil » direktiman pou Kréyol pa ped fil-li.
Jid
Bel poveb kréyol : « Lanné pasé toujou pli bon »
Pou nou konprann :
Mélani (Mélanie Dos Santos a obtenu son billet pour les JO 2024)
Kristof (Christophe Maleau a eu de bon résultat en natation=
Martinique, ses pitons du Nord et les volcans et forêt de la Montagne Pelée sont inscrits au patrimoine de l’UNESCO.
Joj (Georges Brival) initiateur du Tour de Martinique
KRÉYOLAD 1008
NWEL RAGGA
Lafen lanné-tala ka rivé ovantatè. Nwel-la fini flap, nou pa menm wè akilè. Sel bagay jik atjelman moun ka vréyé labou asou sé chanté kantik-la.
Ni an entèlektjel, i té ja ni dé kou an zel-li, i di an gwan mo moun pa té janmen tann :
Nwel
Anlo moun pa konprann mo-tala, mé dapré Adjilbè, misié konstaté an sel vakabonajri an sé chanté nowel-la. Pa menm palé zafè chanté kantik lanné-tala. Té ni konmen group ki paret pres an chak komin. Si ni moun ka kontinié fè laribot-yo toujou adan sèten komin, anlo koté sé péyé pou alé dan chanté nowel.
Odjis di Adjilbè i jik tann di téni an chanté nowel a 50 éwo. Fok di, la té ké ni chanpay ka koulé kon dlo lasous.
Nwel ragga
Anlot boug (i pa té boulé) i di tou i konstaté nwel-la ka vini kon kannaval. Mwen menm tann an jenn manmay di ba an tonton’y :
Jik atjelman Léon ped lapawol ek i estébékwé. Man té oblijé di’y :
Chonjé ti-kochon té mandé manman’y : poutji djol-ou long konsa ?
Manman-an té réponn li ;
Nwel ka modènizé, asiparé lanné prochenn, asiré sa ké pli bel !
Jid
Bel poveb kréyol : « Vant pété, bon manjé pa gaté »
Not pou konprann
Certains s’interrogent sur la perte des valeurs du partage
KRÉYOLAD 1007
Montray polémik
Manmay Lavèni Moris Bishop wè anfen an ti-limiè épi sé jou nwel-la. Dépi 2006 ek 2015 la SODEM déplasé-yo pou té sa fè chimen TCSP-a. BHNS ka woulé vantatè é jik atjelman yo po trapé pies lanmonné pou endamnizé-yo. Pandan tan-an anlo moun ja alélouya é si yich ek ti-yich éti oblijé otjipé di traka-tala. Ni anlo moun dékourajé apré tousa lanné.
Yo dékourajé kon anlo moun ka espéré an Mis Matinik ké vini Mis Frans. Antouléka pou kou-tala sé poko bon-an.
Mis Frans pa té menm anpami sé tjenz finalis-la. An kouzin Adjilbè té lé mò i pa té sa mò. Manzel jik étenn télé-a i pa pran lapenn gadé lèrestan konkouw-la. Lè yo di’y sé té Mis Gwadloup ek Mis Giyàn té rivé prèmié ek déziem dofin, manzel di :
Labitasion Kléman Patri Talon prézidan larépiblik Bénen té Matinik lasimenn pasé. I té pou ouvè an montray épi an ventèn artis Bénen. Ni panafrikanis, es yo afritjen pasé prézidan-an ? Nou pa sav, mé yo di misié i pa té pou alé la. Antouléka yo di yo pa dakò sé ev-la alé Labitasion Kléman. Dapré yo neg soufè trop la é menmsi Sézè planté an pié Koubari la, sa pa ka chanjé ayen.
Ni an boug pou té fè lafet mandé es yo ja vérifié si « La Galéria » pa ni neg ki téré la ?
Adan tous SerMi, magré yo té envité’y, i pa alé mé i risivrè prézidan larépiblik Bénen-an la CTM épi dot artis.
Sa nou konstaté Prézidan Bénen fè kon tout prézidan. I di i ka konprann mékontantman sa ki pa kontan. Limenm rikonnet zanset yo vann sèten yich ek gran moun Bénen. Lè i jwenn SerMi i ponmet-li fè an « Kay Bénen atè Matinik » an fò Tatanson-an.
Es ponmes-tala ké resté san répons ?
Kantapou bétjé-a, Bèna Gwo béach, limenm tou di i tann mékontantman-an. I ponmet fè an ev artistik ka montré soufrans neg ek sa ké espozé la.
Es sé ann artis Matinik oben Bénen ké fè’y ?
Ann atandan tout mounpalé asiparé ké ni an pon épi avion ant Matinik épi Bénen.
Si pon-tala fet, es moun pé ké simié pasé pa Pari, épi sé pri avion-an ?
Si zot okouran fè di mwen, man té ké bien anvi déviré Kotonou !
Jid
Not pou konprann
SODEM (Société d’équipement de la Martinique) qui a géré le déménagement des occupants pour le tracé du TCSP. Société aujourd’hui liquidée.
Patrice Talon président de la République du Bénin en déplacement pour inaugurer une exposition à l’Habitation Clément.
Le groupe GBH est à l’initiative de cette grande galerie artistique.
Promesse de pont aérien, d’une maison du Bénin ainsi qu’une œuvre artistique montrant la souffrance des esclavavisés.
SerMi : Serge Letchimy président de la CTM (Collectivité Territoriale de Martinique) a reçu le président Patrice Talon à l’Agora avec d’autres artiste.
Sur les réseaux sociaux certains artistes invités à l’habitation Clément ont été mis à l’index, par exemple le groupe Malavoi
KRÉYOLAD 1006
Boul a lavwéri
Pa koté Diaman lasimenm pasé, anlo moun touris kon jan Dianman té estébékwé. Yo pa té lé kwè sa zié-yo té ka wè-a dan an katchimen. Anlo lariè té a lavwéri toupannan yo té ka fè pòtré-yo.
An konpè Adjilbè ki pa enmen fè lafet pies di mwen bouch anbabra :
Dapré misié sé boug-la té pé alé pran pliziè ben lanmè pou té sa pran titak koulè.
Anfen anlo moun anba chok-la, pas yo pé pa kwé sé ka ki fet.
Antouléka sé gran lanmod kay sé boug-la ka jwé ribi-a. Fè foto toutouni pou mété asou almanna. Sé gran lanmod adan sé étjip-tala. Si sa sé mes ayè, menmsi ni étijip ribi isi-a, fim-tala afiché mé i pé ké jwé adan pies siléma.
Sa fè moun lévé mouch-wouj, pas sa pa adan mes moun isi. Moun touni sé an chanm sa ka rété menmsi nou sav nou enmen imité é pa bliyé « imité ka détenn ».
Asiparé komkidiré yo jik mandé moun manifesté dan an gwo défilé.
Es adan défilé-a jennjan ké ni pantalon-yo anba fes-yo ?
Es té tifi-a ké ni bouden yo a lavwéri pou montré persin-yo ?
Si zot sav, fè di mwen
Ann atandan man ka alé chaché fouyé djanpal oben yanm-sasa an bwa. Pas anlè laplas sa vini ra kon zé bourik.
Asiré pa pétet, yanm-lan ké chè magré sé jou-tala lavi-a pa bon maché.
Jid
Bel poveb kréyol « Ti-poul suiv ti-kanna i mò néyé »
Not pou konprann
Des joueurs de rugby ont posé nu lors d’un shooting dans la commune du Diamant en vue de produire un calendrier. Des sanctions sont envisagées à leur encontre par la direction du club.
L’igname se raréfie à cause d’un champignon et la récolte n’est pas au rendez-vous.
Laplas : marché
KRÉYOLAD 1005
KASSAV TOUJOU LA
Apré kat lanné yo pa té la an pé péyi Matinik, anlo moun té ja payé gwo konsa lajan pou té di Kassav fini bat.
Dé lanné apré Jakob pati monté an filao, ében sanmdi pasé pa koté Ofanswa, L’APALOOSA ARENA té ni apwochan 6000 moun pou té dansé, ek chanté épi gwoup-la.
Sa té bel telman wè tout moun chanté prensipalman sé mòso Jakob-la.
Kassav montré, menmsi Jakob, Patrik pa la ankò, machin zouk-la ka woulé won dan won bisui nowman ek nawflaw épi lé 3 J : Joslin, Janklod, Joj épi lèrestan.
Moun pa enmen anboutéyaj, mé pou Kassav sé pa sa ki té mantjé douvan kon apré konsèw-la.
Eben moun pa wouspété. Sé pa kon adan prestasion Ladilon-an éti moun té menm réklamé yo ranbousé yo.
Apré Pipo monté anlè sèn-lan pou an dènié mòso tout moun-an té labann a Pipo. Anlo moun rété siplas, yo pa brennen telman yo té anvi sa pa fini pies.
Yo pé di sa yo lé, Kassav toujou la é akondi Joslin :
Toutan ké ni sipòté pou sipòté gwoup-la, Kassav ké toujou la.
Lakoral ARPEGE pa ka bliyé yo, é nou wè yo latélé vandrèdi oswè té ka kontinié chanté épi lajénes.
Tousa ka montré nou, jénes-la ka kontinié fè’y viv ek Kassav toujou la.
Alé di yo sa :
Pou sa ki pa té sav, ni an sel Kassav!
Jid
Bel poveb Kréyol : « Koko sek toujou ni dlo »
Not pou konprann :
Kassav’ a fait une tournée en Guadeloupe puis en Martinique en hommage à Jacob Desvarieux intitulé « Sé’w nou enmé »
La Chorale ARPÈGE dans un concert à l’Atrium en hommage à Kassav, il y avait une diffusion sur Martinique 1ere vendredi soir.
Pipo : Jean-Philippe Marthéli malgré son AVC a magnifiquement interprété le titre « Labann a Pipo »
Ofanwsa / la ville du François où s’est déroulé le concert à L’APALOOSA ARENA.