Overblog Tous les blogs Top blogs Littérature, BD & Poésie
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
MENU
26 octobre 2010 2 26 /10 /octobre /2010 03:38
 

Manjé flap flap !

 

Atjelman tan-an ka vini ra kon zé bourik kidonk, ek kout kon latjé krapo. Moun pa ni tan ankò pou pran tan-yo manjé. Ni 17 fas-foud Matinik. Kivédi dan lanmwatié péyi-a moun ka vitman manjéprésé fap fap.

Zafè manjé ka konsonmen anlè chabon, oben anlè koko-neg sa pasé lanmod. Zafè préparé gamel-ou sé té pou Papa Doudou, épi Manman Doudou.

Pa ni mwayen ou mantjé an fasfoud si ou Dikos, Chelchè, Robè, Lanmanten, Maren oben Ofanswa. Ou oblijé wè let jòn la. Si ou pa sav sa sa yé , mandé sé ich-ou a. Asiré yo ké sa di’w, pas yo konnet.

Ni lontan sé mésié mété mak-yo asou manniè manjé jan isi. Erezdibonnè dan Linò yo ka rézisté, la moun ka pran tan-yo pou manjé. Lotjou ni an boug ki di mwen, annou alé manjé adan an fasfoud. Man mandé’y :

-         Es ou ka wè an fas-ou an boug ki fou ?

I réponn mwen tou jennen :

-         Ou pa bizwen faché, mé man pé fè’w konnet yonndé fasfoud !

Man pé mennen’w MacDonald, épi si sa pa an gou’w, nou pé alé vitman Quick oben Chicken Chick. Si ou pa trouvé sa trè chik man pé mennen’w Snack’ Elizé. Man pé jis fè’w dékouvè an hamburger dan an Burger King :

Man di’y ki sa :

-         An blegede !

I pa pran lapenn réponn mwen.

Man gadé misié kon an chien adan yol nef. I di mwen :

-         Jid fout ou koutja !

Man pa té lé kwè té ja ni tousa koté pou manjé fioup, menmsi man ja alé adan an restoran : O Fioup.

Man mandé misié es adan sé fasfoud-la yo té ka fè makadanm ?

I mandé mwen sa sa yé. Misié jik réponn mwen sel macadam i konnet sé sa nou ka kriyé lwiloud isi-a.

Antouléka man di misié toutan sé fasfoud-la pé ké sa fè an makadanm, oben an bel soup-pié, pa mwen ké mété pié-mwen la.

Lè man fini di’y sa, i lonjé an hot-dog ba mwen é san fè wont, kom man té fen, man valé’y lamenm kon an chien ki pran an gonbo.

 

Partager cet article
Repost0
18 octobre 2010 1 18 /10 /octobre /2010 02:37

Pri vèglaj

Simenn pasé, ni an boug ki fè twa zè latjé, sé pa té, ni pou lésans, ni pou an travay, pa menm pou « El Diablo », mé pou (dapré’y) i té wè klè. Sé bien pou sa i alé wè « Leclerc ».

Misié té anpami dé mil moun ka fè latjé ek ki antré an magazen-an akondi moun ka mò fen. Yo jik ba an gran-nonm enpiok an bel bourad. Kantapou lamè ki té ja tou pèkli épi rimatiz, yo bay an gojet pas i té lé wè tou.

Sé moun-lan té lé antré a tout fos pou wè si sa vré pou toutbon, pas yo anonsé pri BCBa. Té ja ni konmen jou an pano piblisité té ka ponmet moun an gran évelman ki té (dapré yo) pli potalan ki 5 févriyé. Antouléka Michel-Edwa té kontan kon an bosi ki ped bos-li, dan’y té ka fè sik lè i wè tousa sik konsomatè Matinik té ka fè asou dé ti-pri i bésé.

Mé sa sé moun an pa wè a, sé ki té ni pri vèglaj pou plonbé potfey-ou. Yo ka bésé kat pri ba’w, mé senkiem-la pli chè ki ayè. Kom ou ja adan magazen-an ou ka pran’y pas yo désidé sé podui nésésité, kondisiré ou pa sav sa ki nésésè pou’w. Anpami sé artik nésésè a, ni kontel chanpàn, fonmaj, pom, rézen oben poul épi diri. Sa man sav sé ki Michel-Edwa ka wè klè an zafèy. Si i vini Matinik sé pa pas i sitelman enmen nou konsa, mé bien pas dot magazen-manjé té ka ekzajéré, pas yo té ja wè ni lontan, dépi an « Tan Robè » moun pè mantjé manjé. Misié konnet istwa-nou pasé nou. Yo di nou telman an tan-tala sa té red, ki nou ka pran douvan, avan douvan pran nou. Dapré nou avan « pi ta pi tris », lanmè bel nou ka navidjé, mé es tousa sé pa vèglaj ?

Sé kontel SeLe ki té lé atout fos fè an Kongré, mé i fè machariè. Es sé lé zadvèsé ki genyen oben Matinik ki pa ka vansé ?

 

Partager cet article
Repost0
10 octobre 2010 7 10 /10 /octobre /2010 13:08

Jenn Karlos »

 

Jenn Karlos ka né, la éti plen tèbèdjè ek fanatik ka fè latjé laéwopò. Yo té lé wè « Diab-la » an chew é an nos. Ni an boug ki sé jan Gwadloup ki di :

-         Sel chèw man konnet, sé Antwaniz ti-fanm lapwent-la, é manzel toujou rifizé alé adan nos épi mwen !

Laéropò té ni bon voukoum, sa rann foto Mémé a tou tris lè i wè lamanniè pep-li ka suiv kon dé mouton an boug ka méprizé jan Matinik.

 

Jenn Karlos enmen jan isi telman, yo té envité’y RFO a yuitè’d maten, i pa menm pran lapenn vini. Asiparé i té las é i té ka dòmi toujou. (I té ja ni dé chek venmil éro an poch-li é yo té ka chaché bay anlot pou an lot jou an plis).

Jilianiz sòti jik Gran-Riviè pou i té wè misié. I pran anboutéyaj, i rivé a sétè é dimi, é manzel té lé mò, i pa té sa mò, lè Aleksandra, di’y ki misié pa la.

 

Kantapou Mariz, manzel kité dézolé ka alé, pas i ped tout bagay-li lendi pasé adan dlo lariviè ki monté ek débòdé pabò Fon-Layé. I té ja ni biyé’y a 45 éro é i té ja paré pli bel rob-li pou i té alé wè Jenn Karlos. Manzel an banmbanm pas i pa menm rété an néro an potfey-li pou i genyen an baget ba sé tifiyet li-a. Pli red la, sé ki dènié tifi’y li a ki ni ki sétan, i pé pa gadé latélé pas dlo-a mouyé’y. Mé sa ki fini dékalé lestonmak moral-li, sé ki dlo-a mouyé an biro tou nef ek tout sé liv tianmay li a.

Mé diab-la ka bat latjé’y kon i lé, « El Diablo » ka tounen tet tout fanm,jik sèten nonm (ki ja enmen nonm) pri an sa. Yo tout alé wè Jenn Karlos ki jwé épi sal bakfoul. Lé zorganizatè té oblijé mété anlot konsew a katrè le dimanch.

Pandan menm balan-an, Sanmdi Anik té ni bel espektak Latriom bien malman an santèn moun vini wè bel travay-li a alantou laliwondaj.

 

Mé adan tout zafè-tala toupandan sé mami-a fè dé kar pour alé wè « El Diablo », Papa Doudou ki té ja anrajé dépi lontan épi zafè Diablo-tala hélé an mwé :

– Man pé ké alé wè pies diab, ni Jenn Karlos, ajijéwè Grenn Karlos, oben « El Diablo » menmsi sé an panyol !

 


Partager cet article
Repost0
6 octobre 2010 3 06 /10 /octobre /2010 11:00

Pran kouraj

Magré Préfè, Konsèy Réjional, Rektè ki fé konsit, ou sé di sa pa djè sèvi ayen.

Magré sa manman Tédy té di nou, lè ich li ped lavi’y, ni manman ek papa ki toujou entjet kon tatjet an finet lè yo ka wè sa jénes-yo ka kontinié fè. Kisiswa Lanmanten obensinon Fodfrans, ou sé di jénes la ka ped tet-li.

Magré an défilé an blan ant Lwi Achil épi Lisé Limina Sofi éti ou té ka tann :

-         Fizi, kouto, blésé moun nou pa anlè sa !

Ou sé di okontrè ni anlo ka chanté toujou kon Esy Kénenga :

-         « Nou anlè sa »

Sosiété a ka pati pa tet. Tout moun ka chaché solision. Ni moun ka di :

-         Sé pas pa ni lamoral lékol anko !

Dot ka vréyé flanm pou di :

-         Atjelman manman ek papa pa lé menm palé ba ich-yo, jijéwè korijé-yo !

Tout moun débousolé, yo pa sav sa pou fè ankò. Yo pa ka rikonnet tianmay-yo.

Mé es sé lajénes selman ki débousolé?

Ou sé di lé politik pa pli avansé. Anni gadé simenn pasé, yo alé wè Marilis an Frans, mé yo pa té sa tonbé dakò asou sa matinitjé voté an janvié. Yo lé rété adan 73 mé ni adan ki pa lé tann sa.

Es sé pas jénes la ped konfians, pas pa ni travay ?

Ni adan lè yo alé ayè, délè yo ka pri an notaj dan an zatrap, mé fok pran kouraj pou pa kouri.

Partager cet article
Repost0
30 septembre 2010 4 30 /09 /septembre /2010 10:56

Simenn chajé

 

Toupandan nou ka chonjé an ti-pawol Mona : « Ti-chimen-an yo ka kriyé lanmò-a, piti piti piti, nou tout la ké pasé… ».

 

Lanmò ni labitid vini, lè i anvi, lè nou pa ka atann-li, ek lè nou pa ka antann-nou. Mé fout sa red, lè ich- nou ka tjwé ich-nou pou : an vié pawol, an kouyonad, an ayenditou.

Poutji lavi jénes-nou ka foukan kon lafimen an sigaret ?

Nou ki té ni « labitid wè lanmou kon an bel tablo », ou sé di i tonbé an dlo ek tout lapenti-a ka détenn lè jénes-nou an ka planté létjet oben yonn adan-yo ka « planté » anlot. Asiré sa pa ka pòté bel fwi.

 

PSE aprézavwa i mandé « Réabilitasion » pas ni tro lontan nou « Anba chenn-la » té ja di nou « dé tjè blésé toujou ka bizwen konpani ». Mé fout nou té ké anvi wè kon’y adan « Rev an mwen ». Pas andidan simenn-tala ki té chajé épi tet-chajé fo nou kouté sa Patrik té ja ka mandé nou avan i pati :

-         Ka nou ka fè ?

Es nou ké kontinié pléré san nou lité ?

-         Ka nou ka fè ?

Es nou ké sa palé ba ich-nou pou mandé ek aprann-yo respekté lavi ?

-         Ka nou ka fè ?

Es nou ké kontinié kayé, kontel lè nou wè sé jenn manmay-la ka pété konba anba zié-nou ?

Es nou ké pran téléfòn portab-nou pou filmé oben mandé-yo sispann ?

Es nou ké fè kondisiré nou pa menm wè yo ?

-         Ka nou ka fè ?

Magré mobilizasion kont an mizi séléra asou laritret, gouvelman pa ka konté kon sendika. Té ni démil moun Fodfrans i di komkwa té ni désan selman. Nou ké wè lè dé ek lé douz oktob konmen moun ké ni.

-         Ka nou ka fè ?

Man pa ni répons-la, mé asiré sé pa épi pawol violans nou ké trapé an ti-chans.

Es tolérans, sé pran tousa ka sòti andéwò, san pran tan gadé ek miziré sa ki bon pou-nou, ki pa ka défidjiré ek dépotjolé kilti-nou ?

 

Es lanmò Teddy ké pé fè sa ?

Antouléka manman an tibolonm yo pitjé, mandé lajénes :

-         Pa apenn chaché rivanj !

Dépi nanni nannan, ni an nonm ki té di nou sa té ké vini danjéré.

Ni an tan pou chak bagay asou latè an tan pou rayi ek an tan pou enmen.

 

Partager cet article
Repost0
19 septembre 2010 7 19 /09 /septembre /2010 12:32

Asanblé Matinik

SeLe épi Klod mantjé trapé an poudjol. Yo té fini fè foto ba Fransanti’y éti yo té tibren konstipé. Ou sé di fok ou té chatriyen-yo pou yo té sa ri. Yo désidé alé pran an fé kanmenm. Mé lè Didié vini, kraz-la pa té bon menm. Asiparé, misié palé di rivanch, lè sé konséyé-a tann sa, konba mantjé pété pou toutbon.

Yo té rivé dakò asou an lo pwen, mé asou zafè model éleksion, konpétans-li ek dat-la pou mété’y an wout la, yo poko sa rivé tonbé dakò. Yo ni tjenz jou ankò, pas alafen mwa septanm-lan, Marilis ka atann yo. Manzel ja di yo :

-         Si zot pa rivé tonbé dakò,  pa otjipé, Gouvelman ké sa mété zot dakò !

Mi sé la nou ké wè, sa ki pou lotonomi, la dépandans, lendépandans oben dé yich Man Bans. Sé lasimenn prochenn nou ké sav pou toutbon, si vréman yo lé fè an pa pou Matinik, oben tjilé kon makata douvan lareskonsabilité.

Nou ka konstaté an bagay, sé ki yo di dé asanblé té ni trop, mé nouvo « Asanblé Matinik-la » ni otan éli Laréjion épi le Départèman. Ou sé di, chak bètafé ka kléré pou nam-li. Kantapou dat pou « Asanblé Matinik-la » koumansé djoubaté, ni sa ki lé koumansé o pli vit an 2012, ni dot ki di : « tro présé pa janmen fè jou wouvè »  Yo lé atann jik an 2014. Es sé pas yo ka lonviyé anlè prézidan-an ?

Gouvelman fini mété laritret a 62 zan, sa sé pou yo mété yonn asou latouch, pas i ké ni swasanndis an montan.

Sel bagay, pou « Asanblé Matinik-la » sé kok-la ja koumansé filé zépon-yo pou laprézidans !

Partager cet article
Repost0
14 septembre 2010 2 14 /09 /septembre /2010 11:16

Chofè loto


 

Vandrèdi pasé sa té cho pa asou Lanmanten. Dépi lematen té ni anboutéyaj, mé sé pa té ni K5F ni chofè loto ki fè sa té blotjé. Sé lapli a ki té désidé ralanti tout moun an.

 

K5F té ba moun randévou lazòn pou manifesté kont pri sé pies la. Anlo moun trouvé té ni trop lapli pou mouyé-yo. Lè pou rouspété tout moun ni djel fò, mé lè sé pou manifesté yo palé lapli mouyé-yo. Laprémidi lé transpòtè fè an opérasion mòlòkòy (lè lapli a moli). Mé lè yo rivé an mitan lotowout la, dé gro kout tonnè pété, é si pé moun an batjé abò loto-yo, pas yo pli pè tonnè ki lapli.

 

Chofè loto malgré bon lésans an loto-yo, ou sé di lavi-yo pa ni sans, sans lisans la. Lapréfekti désidé pa riba yonndé lisans. I ka mandé sé chofè loto konmen lajan asou kont-yo, magré sé mésié ja ni bon poblem anlè kont-yo.

 

Fok a tout lè, yo kapab péyé réparasion loto-yo lè i pran an pàn. Lapréfekti kriyé sa «  capacité financière » kidonk fok ou kapab péyé.

 

Tout bagay ka wosé pri sé taksi a pa ka brennen é kous sé transpòtè machandiz la pa menm palé. Ni anlo ki ipotéké kay’yo é yo pa sav sa pou fè ankò. Ni an boug ki mandé poutji sé transpòtè a pa ka alé baré Lapréfekti.

Mi sa an transpòtè réponn :

-         Lari a sé téren travay-nou. Si nou pé pa roulé, fok nou baré’y ! Sa ki pa kontan ni ka toufé ! Lapréfekti pa ni ladésans di opozé-nou trapé lisans-nou !

 

Ni an chofè ki té ja anrajé dépi konmen jou pas i tann di gouvelman té kont lé Ròm. Misié ki enmen ti ronm li kwè sé pliziè ronm Matinik yo té lé opozé moun bwè. Lè man di’y fo pa konfonn ronm épi Ròm i di mwen annou alé pran an fé.

Man di’y man pa ka bwè. Erezdibonnè kout zié pa ka tjwé.

 

Jid

Partager cet article
Repost0
6 septembre 2010 1 06 /09 /septembre /2010 23:53

I PATI

Pofèsè pran mak-yo é tout zélev konnet ban lékol-yo akondi bef ki konnet pitjet-yo. Mé premié jou larantré a té ja ni an konpanyi pofésè ki moli anlè asou travay pou fè minis la sav yo pa djè kontan.

Ni an nouvo chanjman ba jenn pofésè ki fini antré. Yo ka ladjé-yo an lékol la, ek ni a débriyé kò-yo. Minis la di pa ni lajan, kidonk sa ki pati laritret, yo pa ka ranplasé-yo. Asiparé ni mwens tianmay, kidonk pa bizwen ranplasé tout pofésè ki pati an ritret.

Dan tou sa, anlo papa ek manman ich entjet pas lamenm apré larantré a, ni larantré grev.

Sé grévis la pa ka fè lafet pas gouvelman lé lonji asou tan travay la. Yo lé moun pati a swasannsétan. Yo lé ou pati enpiok pou ou pa ni tan manjé lajan ritret la ki ja  pa fò. Anlo moun ja las, yo anvi kité ba lajénes mé yo pa asiré la Sékité Sosial ké ni lajan pou ba-yo.

Gouvelman di i pa ni lentansion moli an may, pas fok moun rété an travay pli lontan.

Pandan tan an, ni pofitasion ka fet anlè moun ki ni a péyé plis lenpo, pou soutni sa ki an chomaj é dé fwa soutiré sa ki ka chaché travay a kout fizi dédjel.

Pou té kom kalmé moun, Gouvelman sav manniè jan Matinik enmen loto-yo. Yo anonsé an gran ki lésans ké bésé. Mé ki bes, twa santim selman.

Odjis ki té an pàn lésans simenn pasé di I ka atann lésans lan bésé pou i fè an bel plen. Misié pa djè wè lajan lésans lan bésé. I pa djè wè chanjman adan potfèy li.

Lékol la pati mé lagrev pati tou, pas anlo moun pa kontan asou kalté model lavi chè-tala. Kantapou lé fonsionè yo ankò pli anrajé pas gouvelman viré di fok tiré karant pou san-an. E menn manniè an senkanntwa, lè ou atatjé fonksionè ou atatjé an nich flanman.

Partager cet article
Repost0
1 septembre 2010 3 01 /09 /septembre /2010 12:28

Larantré

 

Dé minis vini fè an ti-sosé vitman pou dapré yo fè ladeng la rété. Mé yo pa fouben, yo pa rété plis ki vennkatrè Matinik ek Gwadloup.

Avan ni boug la Pofilaksi té ka pasé pou tjwé ek édé moun ratibwazé moustik. Mé atjelman ni ki vennkat moun pou trannkat komin.

Yo té ni larantré  pou fè adan konsèy minis é sa cho épi grev yo ja ka prévwa pou mwa septanm lan. Tousa fè ki yo pa rété lontan an péyi a. An plis di sa lè yo anonsé an siklòn té ka vini, Marilis di minis lasanté a :

-         Pa djè rété la pas man pé di’w isi-a siklòn pa ka fè lafet !

Mini la di yo paré mété lajan pou ba moun lé mwayen. Mé es sé pa pawol an bouch paskè pa ni lajan. Yo jik anonsé yo ké fini épi zafè karant pousan sé fonksionè-a.

 

Adan zafè ladeng-tala pandan tianmay ka mò toujou épi désanmil ka, ni an polémik ki pété. Rodolf vréyé an fion ba ansien konpè’y Klod, mé misié fè konsi i pa tann. I té ké di ki Konsèy Jénéral pa té ké a la wotè pou zafè ladeng la. Lot la kasé bwa an zorèy li.

Es fok atann Roz ki an lin vini épi Marilis pou nou sa otjipé di bòkay-nou ?

 

Joslen di an radio-a fok fè moustik pran lanmè sèvi savann. Mé es nou pare pou sa?

Ousédi épi lo zòdi a nou ka kité kisiswa anlè bòdaj lawout la oben bò lanmézon-nou sa ka pito ranjé sé moustik la ki asiparé domestik.

Antouléka simenn-tala anlo tianmay kontan pas lékol la ka rantré é yo sav la pa ni moustik.

Man konnet an boug ki di :

-         Toutan nou pé ké konprann ki péyi-a pa an kabann zòdi moustik la ké fè zafèy alez kò’y.

 

Partager cet article
Repost0
23 août 2010 1 23 /08 /août /2010 13:58

Paco (piti Mwen)

 

 

Dépi tou piti ou té ja ka benyen adan mizik lafanfaw-la. Lè’w pran disétan yo vréyé’w an Frans fè étid pou té kontinié tronpet-la. Aprézavwa ou fè bon mizik klasik, ou désidé ladjé sa pou fè anlot mizik. Sé di la, mizik Jazz la pri an dé lanmen’w ek an sel bagay ou té ka révé sé té ni an konga LP.

Lafiev Latin Perkision tonbé anlèw. Menmsi ou té ka tann tanbou-bèlè sé anlè LP-a ou té lé jwé. Ni moun ki di’w « sé prel chien ka djéri chien », ou kité LP-a pou timbal-la. Ou sé di sé a moman-tala lespri Latin Jazz-la fini pa antré daboudabò an dé lanmen’w, épi apré adan tout ko’w. Ou jwenn bon mizisien épi MAGMA, DIFE,…ou jik jwé épi Miles é sé pa dé vis misié té lé montré’y. Mé adan Latin Jazz ou té ja ni vis pasé lizin ni boulon.

Bazil pasé lot jou i kriyé’w :

-         Pako!

Ou pa réponn, mé ou trapé an konjésion pas ou té ni albom « Pitit mwen » pou té mété déwò. Ou pann dèyè loto lavi mizikal, érezdibonnè, pas nou pa té ké sav sa  « Lespwi tambou » épi « Macumba » obensinon « Calypjazz » adan « Caribbean Soul » pou préché kon an « Preacher » ka pran an ti « Dousin » épi ka di « I feel the Blues » « Bye-Ya ». Nou pa té ka pati an « Voyage » épi « Piti Mwen » pou an « Blues for you » ba « Melina » tousa pouw an pé, an ti-manniè « Peace ».

Jòdi jou, I la menmsi diks-tala fèw swé bon swé pou té vann-li. Nou ké kouté sé 13 mòso-a  ou kité ba nou-a.

Bazil viré déyè’w ek kou-tala i di’w :

-         Pako Charle !

Ou réponn épi tout dan’w lablanni :

-         Ry !

I viré di :

-         Pako Charlery !

Nou aprann ou pati san dé pè konnga’w –la. Mé asiré ou ké trouvé enstriman anlè a pou lézanj sa kouté ek tann sé solo’w la. Ou ké ladjé-yo kisiswa épi batri, timbal oben konnga.

Mizisien Matinik sirtou sa ka jwé tronpet épi perki, ka di’w mèsi pou Mizik Matinik. Zélev-ou SERMAC ka pléré gro dlo menmsi ou ké kontinié frapé lapo konnga an siel.

Mèsi misié Pako Charlery           

 Jid

 

Partager cet article
Repost0

Présentation

  • : Le blog de jude duranty
  • : Publication régulière de textes créoles contemporains Kréyol tou lé jou
  • Contact

Recherche

Liens