Overblog Tous les blogs Top blogs Littérature, BD & Poésie
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
MENU
19 mars 2010 5 19 /03 /mars /2010 16:42

Konba kok

 

Premié won éleksion Laréjion désidé gadé dé kok ka fè pwa. Asou sé 9 kok la té ni : (kok-gwosiwo, fizan, kalagway, kok-pay,  kok-sandré, kok-kréyol, kok- espayol épi dé ti-poul djenm). Yo kouwi dèyè sé dé poul jenm la, yo di yo chou !

Adan tout sé kok la ni an twazièm yo mété asou koté pou si an ka. Kok-tala ka fè yen ki kout zépon adwet. Or donk adan konba-tala fok ou sa vréyé zépon atè kon anlè.

Nou pa sav anpami dé kok la, kiles ki gwosiwo, kiles ki fizan oben kalagway, mé ni yonn ki ni lavantaj. Tala ki sòti an pit Foyal la, fè an kout zépon douvan douvan. Lot la ki lévé an pit Lariviè-Pilot la trapé an brital kou an zel goch. Es nou pé di i ja pèdi ?

 

Toutan kok ka bat, nou pa janmen sav. Délè an kok ziébòy ka fè an dènié kout zépon, épi kok la ki té ni lavantaj la pé pèdi san konprann.

Kitan Matinnik ké ni an éleksion éti lé kandida ké dévoplé pogram-yo pou Matinik pa kontinié planté bannann ?

 

Agrikiltè toujou ni bon séchrès an périod karenm la.

Maren-péchè toujou ka pran otan fè, épi razmaré.

Ti-antrèprèné pa sav sa pou fè, pas ni travayè ki lé travay mwens ek genyen plis lajan.

Kantapou lé ritrété, épi ti-manda-yo a, yo pres mandé chien pen, magré yo pasé tout lavi-yo ka trimé kon chat meg an zaboka vet.

 

Petet fok lé parti modernizé manniè fè-yo. Ou sé di an lo jénes pa menm pran lapenn déplasé. Ni adan ki di :

-         Nou pa ka konprann ayen dan konba-kok, nou pa ka alé an pit !

Sa ki pli red sé ki ni yonn ki té ka alé pou premié fwa. I tann yo di :

-         Hòw di pit!

Jennjan an konprann sé pou’y yo di sa. Pandan tan an, sé pas konba a té ka koumansé, é sé té lè pou té ladjé sé kok la.

 

Ni anmatè kok ki ni labitid fè pliziè kok bat. Yo ké ni pou chwézi. Lalwa désidé yo pa pou alé adan plis ki dé pit.

 

Konba kok sé bagay anmatè-kok mé sé pa pou ti-amatè, menm si yo élektè.

 

Partager cet article
Repost0
12 mars 2010 5 12 /03 /mars /2010 10:34

Fanm an politik

Dimanch ka vini nou ké ni pou chwézi an bon lis anpami 9 kandida. Kou-tala nou pé pa di :

-      Man pa ka konprann ayen ant dé artik-tala !

La, sé an lis nonm épi fanm épi 2 lis fanm épi nonm.

 L’UFM vréyé an let ba tout sé kandida a, menm si nou an mwa mas, i pa anvi bwè dlo mouchas ankò. I pa lé yo fè mas épi fanm ankò.

Lanné-tala ka bay santan, fanm genyen an jounen pou i palé di dwa’y. Magré yonn dé ti pa douvan, Rita di :

-      An Bonnè ni dé fanm solid ki goumen pou fè ki fanm pa bet ni esklav ankò. Fanm fet pou respekté !

RFO pofité fè an pri pou mété an fanm a lonè. Sé Tati Jizou ki trapé’y kou-tala. Lè Tati Jizou alé pran pri’y la, épi fidji bel souriw li, i di yo :

-      Mèsi, mèsi mé zot pa ka pasé mòso mwen an radio zot la, magré man travay disétan isi a !

Nouvo direktè a té boudé kon an doub-sis. I té tou jennen é i pa té sav sa pou i té di.

An lo anpami-nou ka di nou enmen fanm, pas sé fanm ki fè nou sisi sila ; mé es nou ka lévé an plim pou lavi-yo chanjé ?

Fanm toujou ka fè doub jounen, yonn andéwò épi yonn andidan. Es nou ka fè an ti-manjé, an lavésel lè oben an lavé rad lè i déviré ?

Fanm toujou ka touché mwens lajan menm si yo ka fè otan travay ki nonm. Es nou ka lonjé an ti-lanmonné pou yo genyen sa yo anvi ?

Fanm toujou ka pran otan fè, pis adan lajénes ni yonn ki fini fè an jenn tifanm valé biyé dat nésans li pas i di jennjan an:

-      Man pa lé’w !

Ki tan fanm ké ni anlot konsidérasion an tjè nou épi sirtou an tet-nou ?

Pétét lè ké ni an fanm Laréjion, mé es sa pa an rev ?

 An ni gadé, apaw di Jèni konmen mè ki ni ?

Lèw sé an fanm an politik fout ou ka pran fè !

Partager cet article
Repost0
7 mars 2010 7 07 /03 /mars /2010 05:14

Eleksion Laréjion

 

Dé mwa apré janvié, élektè ni pou déviré voté pou chwézi an nouvo prézidan Laréjion. I ni 9 lis an kous pou rivé douvan ek monté Plateau Roy.

Ou sé di tout moun lé fè an bel kout sèbi, pas lis la ki rivé premié douvan-an, ké ni wonz éli. Apré, yo ké séparé lo épi sa chak lis trapé kom vwa. Ni dé parti  (sirtou lé piti) ki pa djè dakò, pas sa pa ka ba yo lavantaj. Dépi ou pa trapé 5 pou san votan, ou ped tout dan’w épi sirtou lajan’w. Pas la ni bon lajan ka woulé. Si ou bien gadé pogram sé kandida-a. Bel papié an koulè épi bel foto ; bel fidji pou bien kouyonnen élekté. Nou ka konstaté an bagay, sé ki ni dé fanm selman asou lé 9 kandida-a. Jislèn ki toujou dan an « Konba ouvriyé » ek Madlèn di :

-         RéDéMwen !

Epi RDM i lé an « Alians pou dévlopman Matnik ». Tout moun lé Matinik sanblé. Kontel Dédé lé « Rasanblé la Matinik » kantapou Janklod sa i lé sé « Rasanblé Matinik pou an pogré dan Lafrans » Ni adan ki lé tout moun ansanm, an tjè-koko, kontel Serjo i kriyé lis li «  Ansanm, pou an Matinik nouvel ».

 

Tout lé kandida lé an « Matinik pou tous » obensinon an « Martinik, fò, fié épi divèsité’y ». Piè mandé élektè épi tout bel fransé’y « Croire soi même » Chaben ki té ja la ni tout moun anlè do’y. Man pa  sav si i ka chanté ti-chanté Joko a. Ou sé di i ja ped vwa’y. Mé asiré i dwé ka pansé «  man ni yo tout an tj… mwen (sé zot ki di’y). Antouléka i wouvè kò’y asou « Lé Patriyot » pou kontinié sa i ja koumansé.

 

Apré lé prézantasion dimanch, atjelman nou ké koumansé tann konflérans oben gadé latélé. Lé 5 pi gro mòdan ja pasé, lè restan ké vini apré. Sa man sav, sé ki man nonmen tou lé 9 lis, pou ni le CSA, ni lé malpalan, ajijéwè RBP (Radio Bwa Patat) pa di sé mwen ki di sa yo pa di oben sa yo té lé di.

 

Elektè épi lektan ANTILLA konnet tout moun é yo pé ké di yo pa té sav pou ki lis pou yo voté. Lot kou a sé té : wi oben non, mé atjelman sa pli danjéré pas fo ké chwézi an kandida pou mété Lasanblé inik doubout pou otjipé di dévlopman Matinik.

Alòw manmay, akondi chanté a : Réfléchi avan aji !

Pa rété bò kay-zot

Partager cet article
Repost0
7 mars 2010 7 07 /03 /mars /2010 05:12

Mèkrédi lésann Niko la

Piè pa té djè kontan pas i déklaré :

-         Sé mwen ki mè isi a. Sé mwen yo pou wè avan. Laéwopò « Aimé Césaire » Lanmanten é i pa Fodfrans.

Adan zafè potokol-la, yo té lé prézidan-an wè préfé a avan’y. Misié vini épi gran londjè’y la pou di sa pé ké pasé konsa. O final di kont, yo vansé’y douvan tout moun.

Man pa té la, mé ni an boug kannaval ki di mwen :

-         A la fen, lè prézidan an pati, lafanfaw la jwé mòso Joko a. Mwen ni… Sarko an t… mwen ! (sé zot ki di’y)

Tout moun té ka gadé wè fidji prézidan-an pas asiparé i té ké fè an ziédou ba yonn di sé éli a. Radio bwa patat di sé Chaben. Lé mako di sé Serjo, mé ni anlo ki di sé Piè pas sé li premié i wè.

Antouléka, Niko té la pou salié lé ponpié. I rikonnet sé gras a kréyol la, ki permet jan isi ek gwadloup pli douvan pou té pòté moun Ayiti soukou. I sav sé yo prèmié yo ka kriyé lè ni an difé. Pipo ja menm chanté :

-         « Kriyé ponpié, kriyé ponpié ponpié difé pri an kannaval-la » !

An malprop pa mantjé mété grennsel li pou chanté tou :

-         Kriyé ponpié difé pri an lonba Marilis !

Yo di misié pé la pas i té ja boulé, mé pou toulbon difé té pri dan bouchri Vandestok la asou boulva a.

Marilis fè palé di’y. I di bien fò dan an konflérans sa té ka fè’y lapenn lajan gouvelman-an té ka pati Matinik, Laréyinion épi kisasayé épi Gwadloup pa té ka ni ak. Asiparé sa fraksé moun an Frans ki mandé démision’y. Yo té bizwen an bwabwa pou té brilé, yo panché kò-yo anlè Marilis. Tout moun sav akondi poveb la : « sé la pak ba ou ka janbé ». Mé manzel ki bon yich Sèset réponn-yo :

-         Pawol a zot sé dlo ka koulé si mwen kon si fèy a malanga ! Zò pé ké jan opozé mwen éli !

Manzel sav bien, kom i déziem asou lis, i sèten i chwézi an bon lis an ti-manniè alez kon Blez ki sizé obò on falez.

Asiparé Chaben pa ba Serjo lanmen pas Niko té ké bay lanmen avan, é i di sa ké pòté’y chans pou déviré prézidan.

Apré le 13 mas nou ké wè, es nou gadé mas pasé oben si nou ké mété kò-nou an travay pou Matinik pa rété an banbanm

Partager cet article
Repost0
7 mars 2010 7 07 /03 /mars /2010 05:06

Tro présé

 

Ni dé parti politik ki konfonn vites épi présipitasion. Sé konsa MODEM kouri vitman dépozé lis-li avan tout moun.

BATIR pasé dèyè’y lamenm pou dépozé ta’y. Piè di i pa lé sa mò pies, i lé bati anlot Laréjion asou sa i kriyé, la Sosiété sivil. Sé an sosiété ki pa épi moun lavil kapital-la, mé anlot lavil ki tou pré’y. Yo toulédé mè, mé chien-yo pa ka djè chasé.

Piè magré i ja dépozé lis-li, di :

-         Lapot-mwen wouvè ba tousa ki agoch; é menm sa ki fè an kout goch épi zafè lotolomi a!

 

Manmay Ayisien ki Matinik pa ni trop tjè djé, pas an mwa apré tranblanntè a, sa pa djè bel. Yo té ja ni machandiz dépi lanné pasé anlè kont-yo, yo désidé likidé’y.

 

Le MIM fini dépozé ta’y. Chaben ki anrajé toujou apré débi lanné a di :

-         Mi lim !

 

Si ja ni twa lis, sé pa tout di kouran douvan ovantatè, fok ni an pogram ka tjenbé lawout.

 

Kantapou l’UMP, i ka atann o dènié moman kon an boug man konnet ki ka voté a sizè mwen senk. I pa lé pèsonn vote anlè bilten’y. Dapré sa an tjenbwazè té ké di’y, sa ka permet li miltipliyé vwa ba kandida a I chwézi a. Dépi pasé ventankarant misié ka fè sa. Asiparé I pa janmen ped an éleksion. (Anfen sé sa I di).

L’UMP tibren anmerdé. Sarko, ké rive mèkrèdi lésann é sé lendi-gra dènié délè pou depozé lis. Lè Sarko, ké vini es sé pou téré Vaval, obensinon pou gadé mas pasé ?

Asiré, nou ké sav an mwa mas la.

CMT, pa tala ki ka fè transpor la, tala ka otjipé di touris la épi Madlèn, yo di fok fè kannaval sirtou menmjou Sarko, ké rivé.

 

Magré lakriz, pèsonn pa ka fè kriz pran-yo. Yo tout lé fè kannaval, pas an lanné san sa yo estrésé é yo biziwen an ti-vidé pou vidé tousa ki anlè tjè-yo. Sirtou sé boug 74 la ki ped lapawol apré défet le 10 janvié a.

Apré mouvman 5 févriyé a 2009 la yo ni tout bagay an tj..  yo, sé pa mwen ki di’y, sé Joko.

Pou pa té ni pies Kwak an kannaval la, lé karnavalié pran Taksi pou fè an Kwasikolor. Asiparé, ni yonn ki afos i té présé kouri vidé, i jik wè grenn papa’y.


 


Partager cet article
Repost0
18 février 2010 4 18 /02 /février /2010 12:33

Niko, ké la

 

Niko ké la, i ké bien la. I anonsé i ké Ayiti mèkrèdi lésann. I vini apré kannaval. Ou pa janmen sav, yo té ja fè chanté anlè’y, i pa anvi yo fè pies bwabwa anlè’y.

Yo di’y jan isi pa té ké ni tan risouvrè’y, pas lanné pasé té ni kannaval. Pamwen, i désidé vini Matinik jédi, ek vandrèdi Lagiyàn apré touloulou. I té anvi alé « Kay Nana » mé yo di’y i ké rivé tro ta, kannaval ké ja fini. I pa té lé yo chanté :

-         Lanné pasé, Sarko té ta-yo, lannè-tala Sarko ké vini ta-nou !

Pas pep Matinik di Lafrans sé pa ta yo selman, sé plis ki ta-nou. Menmsi i poko sav si i adan an vié garaj, antouléka sé silon latjé poul panché, i di non épi wi.

 

Es i ké di non pou serten boug épi wi pou an pati madanm kon Madlèn oben Jislèn ?

Marlèn ja janbé pit, i démisioné pas lakay sé sosialis la, sa té tro cho. Asiparé Rémon té lé pran’y pa kolé, ni moun ki di « au collier » pou yo té palé fransé dapré-yo.

 Sa fè ki Lwijo té oblijé vini limenm, mé poblem la sé ki i ja ni dé manda. Es i ké pé ni an twaziem épi ta Laréjion-an ?

Joko chanté ni  tout bagay an tj.. nou, le 17 févriyé nou ké ni Sarko an tj.. nou (sé zot ki di’y)

Lé Réjional ka vini ovantatè, é tout parti politik ka chaché an bon lis. Ni sa di té adwet ka rété adwet, menmsi yo pa toutafetman dakò.

Ni boug lagoch ki fè an kout goch, yo alé zayé pabò l’UMP.

Sarko ja di ké ni mwens plas, épi Lasanblé inik la, chak moun ann ka gadé la i pé trapé an bon ti-tot.

Antouléka ou sé di Serjo ka anvizajé monté pabò Plato Roy. Chaben pa anvi kité pies rafen vini konté lajan, i té ké séré anba an matla pou si an ka kouri vini. I té distribiyé an ti-gout ba moun Ladominik é sa ja protjiré’y bon nana. I jik pòté plent kont x, y épi z.

Ni moun an Frans ki bay bon aprobasion asou jésion Laréjion Matinik. Kidonk tousa ki ni défisi ka lonviyé pabò Klini pou gadé wè si yo ka wè lalimièw.

Lè Niko ké la, apré kannaval es i pé ké ri nou ?

Es i pé ké di an fon tjè’y :

-         Jan Matinik poko sav sa yo lé! Man ka viré di’y tou fò :

Toutan man ké la, Matinik pé ké menm otonòm jijéwè  endépandan. I ké toujour dépann di nou, menmsi man pou dépann an endépandantis !

Partager cet article
Repost0
3 février 2010 3 03 /02 /février /2010 17:22

Vidé ja koumansé


 

An 2009 pa té ni kannaval. Lanné-tala ni anlo djab-lafet ki ja di, yo pé ké mantjé sa ba pèsonn.

Lé rèn lanné pasé rété an plas, sé bien pou sa anlo koté pa té ni éleksion lanné-tala.

Fok di, sa ka ranjé yonndé organizatè éti apré lagrev févriyé démilnef-la pa té trouvé anlo esponnsò.

Antouléka dan lé parti politik apré rézilta 10 févriyé a, pa ni kado ni adwet pa menm palé agoch, konba a cho, plas la chè, é lé kanmarad ka réponn chou pou chou.

Lè Marlèn di i ka prézanté kò’y, Rémon réponn o kolié, sé li ki pli bien plasé. Pas dapré misié, sa ka fè trantan i ka milité. I pa fè ni yonn ni dé, i démisioné.

Janklod pran douvan avan douvan pran’y. I fè vit démisioné avan yo bay biyé palapenn-li. I fè akondi Kolo té chanté :

-         « Ri-yo avan yo ri’y, pas si ou pa ri-yo, yo ké ri’w ! »

Joko fout ni rézon chanté « Wélélé ». Pas pou toulbon : pwawouj-la brilé !

Ou sé di chak bètafé ka kléré pou nam-li.

 

Yo di fok chanjé pou mété lé jenn. Mé oti yo yé ?

Es fok alé bo pié-yo ?

Ni an boug ki pa malpalan pies, di mwen konsa :

-         Si sa ka alé konsa, sé L’ADARPA yo ké oblijé chwézi nouvo prézidan Asanblé Inik-la !

Poulemoman ni twa fanm Madlèn, Jislèn ek Marlèn. Es yo ké mennen lapé oben es adan yo pa ni dé vilèn ki anvi mété la hèn ?

 

Chaben té di i té sav sa i té ké fè, i di :

-         Man ka viré, pas ni an pati moun rafen lé konté lajan Laréjion-an, sa  pé ké pasé konsa !

Kantapou Dédé, mi sa i réponn :

-         Man ja bat ven, san, sé pa misié ka fè mwen pè ! Man ké pé jwé ti kout grenndé-mwen an gou-mwen !

Serjo menm di :

-         Man pa cho, sé le Komité Nasional ka désidé !

 

  Atjelman sa ka mennen avan éleksion Réjional-la sé :

O PLI DOUVAN pou mété DIFÉ AN LARI A, pas BARILBAND ka fè LABONM épi FLECH BANBOU an ti-manniè RETROBAND.

Sé moun-tala pa ka djè chonjé moun mò Ayiti, ni adan ki jik fè bel pawol pou di : « an bato koulé pa ka opozé dot navidjé », sé mantjé yo pa lé mantjé Kannaval 2010.

Partager cet article
Repost0
26 janvier 2010 2 26 /01 /janvier /2010 11:00

 

Ayiti ni bon fè !

 

An simenn apré tranblanntè a, jan Ayiti Toma viré konnet an gro lapè. Latè-a viré brennen a 6,2 anlè léchel an boug ki ni anlo tè ; sé bien pou sa yo kriyé’y Richtè.

Tout moun ka palé di sa, pas katastrof-tala fè plis moun ki an tan volkan Senpiè. Pasé trantmil moun té mò klik, la sé aprochan senkant mil moun ki mò. Pasé  Twasan mil Ayisien an gaway toupatou an lari Potoprens, san manjé, san kay ek plen moun mò anlè trotwa.

Pandan simenn-lan Matinik té ni an bel jes solidarité. Chak moun an ba sa i té pé. Té ni tout kalté moun, gran kon piti, avòté kon matrité, vet kon goglè. Mé péyi-a krazé telman, sa pa an sel jou i ké bizwen-nou, mé pétet an bon monan ankò

Bon polémik ja koumansé fet. Pawol ennitil ka fè anboutéyaj, kamo ka simèjé kontel :

-         Sé an péyi madichon !

-         Sé an pak yo té ké fè épi djab-la !

-         Zafè vodou a té ké danjéré ek afos ni mizè an péyi a, sé loa vini fou an mitan tet !

Mé sé lé solision moun ka propozé ki tibren komik, kontel :

-         Vréyé RMIste Ayiti pou rendé débléyé !

-         Lo jennjan-an ki san travay-la ni ka alé la !

-         Viré lajan Divalié-a asou an kont pou sé ti orfèlen-an !

-         Yo ni ka pran an pati an lajan Titid-la pou viré fè Palè Nasional.

Andidan tout lo pawol-tala ni yonn ki di mwen :

-         Ni moun isi ki ni labitid konyonnen Ayisien, yo ka fè yo travay pou ayen. Es sé pas yo wont atjelman ki fè yo ka fè wol wouvè lanmen akondi yo pa piétè ?

I viré di ankò pli fò :

- Lè nou lé fè an grat asou lajan konstruksion kay, es nou pa ka kriyé Ayisien pou fè travay-la ?

Erezdibonnè yo rivé tiré yonndé moun anba lo dékonm-lan apré pasé 8 jou. Mé polimik ka woulé asou wol méritjen an péyi a.

Asiparé yo opozé an avion fransé, pozé laéwopò Toussaint Louverture. I té oblijé alé jik an Dominikani. Menmsi sé Léonel ki prèmié prézidan ki vizité Ayiti.Nou tout sav ki sé dé pep-tala, chien-yo pa ka djè alé lachas.

Tousa ka montré nou fo toujou bien épi vwazinaj, pas sé yo prèmié ka pòté’y soukou. Tout sé bagay-tala ka fè nou réfléchi, pas nou pa oblijé a labri.

Partager cet article
Repost0
26 janvier 2010 2 26 /01 /janvier /2010 10:57

 

Es nou ké di wi ?

 

Matinik pep la ka voté silon van latjé poul panché. I té di non le 10 janvié, mé le 24 ou sé di i ka paré ko’y pou di wi.

Ni an boug ki modéré lesprésion’y tibren, i pa ka rété Ofanswa mé yo ka kriyé’y Fanswa. Akondi jan isi té ké dé ababa oben dé kouyon, i vini jik isi a pou bay wou adan téren politik la. Misié vini di ki manniè pou matinitjé voté. Dapré misié la té ké ni an chat an sak, é nou pa ni asé bon zié pou wè sa.

 

Es nou ké di wi pou nou paré kò-nou pou tranblann-tè ?

Lè ni similasion es nou ka pran sa o sérié ?

Asiparé Laména pa konstui antisismik é anlo kazenn pa mèyé pas yo pres tonbé. Es sé yo ki ké pòté nou soukou ?

Sa ka pasé Ayiti atjelman-an pou fè nou réfléchi tigout. Solidarité sé pa an sel jou, épi disi févriyé nou ladjé kò-nou an kannaval-la pou bliyé tou sa.

 

Ayiti pran bon fè, jik Palè Nasional ki ranfalé, ki fè i pa ni gouvelman, anlo minis mò, é an patjé dot an gaway. Fodra pé ké ni kontjirans o pli ba bagay pou Ayitié, mé pétet fo nou ké réfléchi lamanniè pou sa nou vréyé-a rivé pou ayisien ki bizwen poubon. Pou pies vakabon an konplé pa pran viv-la pou rivann li oben mété adan an koté pou i pouri.

Popilasion Matinik réponn wi, i pòté viv ek lajan mé fo owganizé bagay-la pou pa ni profitasion. Yo pou fè an konflérans pou endé Ayiti man lé kwè sé pa lé gran-manjè ki ké sèvi kò-yo ankò, pas ni tro lontan pep-la fen, bouden’y ka kriyé é sé pa galet tè ki ké fè’y tjenbé ankò.

 

Kapital Ayiti pran bon fè, mé Ayiti sé Potoprens selman, ni dot provens é fo nou chonjé owganizé endaj-la pou moun Delmas, Léogàn, Kwa-dé-boukè épi kisasayésa trapé an ti kéchoz. Sé pa pou élikoptè anni ladjé bret akondi an bann bet, yo ka ba manjé.

Fok kontinié di wi, mé pou solidarité épi Ayiti ek frè an Karayib-la.

Partager cet article
Repost0
16 janvier 2010 6 16 /01 /janvier /2010 12:22

Matinik di : non

 

Le 10 janvié 2010, nou pa té ni pou voté pou an nonm, mé pou té di wi oben non. Es nou lé otjipé di zafè nou nou menm kon dé gran moun ?

Ou sé di pou le moman, nou poko paré pou sa. Nou simié Léta otjipé di nou pas nou poko lé responsabilité.

Yo konsilté-nou pou mandé-nou avi nou, sé pa bagay ka fet souvan. La majorité Matinik di non. I pa lé pran liméwo 74-la pou défann lentéré prop li.

I di non telman yo jik chanté pabò lanméri Foyal. La pa té ni « chat an sak » é pèsonn pa sav si nou « pran dlo mousach pou let ».

 

Niko la dwé ka ri pas i dwé ka di :

-         Yo défilé an févriyé lanné pasé pou di Matinik sé ta yo, mé yo poko paré pou pran reskonsabilité pou Matinik ! A 80 pou san, yo di i bon kon sa.

 

Chaben épi Klod ki té rasanblé pou an chanjman té tris kon an dimanch san poul épi diri. Chaben té ja vèti :

-         si 74 la pa pasé man ké sav sa pou man fè!

Antouléka, pep-la sav sa i lé. I di i lé rété lianné ek an tjè-koko épi Lafrans. (Menm si anlo moun pabò Lafrans pa té menm okouran ki té ni an konsiltasion Matinik). Marilis panché kò’y pou di :

-         Matinik di i pa matinitjé mé fransé an fwa pou tout ! I di Niko, i pa lé Lafrans ladjé’y pas i lé rété dan Lérop.

 

Asiparé ni an  twaziem vwa ké vini pou nou paré dan sizan pétet (si ni moun !). Twaziem vwa-a lé anlot lotolomi ki pa an 74 la. Sé an loto kon ta Lomi a, kidonk an bel katkat pou I roulé an gou’y, lè I lé, menmsi ni anboutéyaj.

Serjo rijété an vié ajanda ek an SMDE (Schéma martiniquais du Développement Economique), i di i pa lé’y pas sé jan isi ki fè’y. Kivédi dépi i sòti Matinik asiré i pa dwé bon, menmsi an gran-nonm ki pa an gran-pen di « méyé espésialis bagay matinik sé matinitjé ».

 

Pep la di non, i pa lé yo palé’y di chanjman, pas nou poko kapab mété kò-nou ansanm ansanm, kolé tet kolé zépol pou nou fè an péyi nef.

Pou le moman i ka chanté épi Joko, mi wélélé pas i ja ka chonjé kannaval-li é i ni lenpo an tj…. (sé zot ki di’y).

 

Partager cet article
Repost0

Présentation

  • : Le blog de jude duranty
  • : Publication régulière de textes créoles contemporains Kréyol tou lé jou
  • Contact

Recherche

Liens