Overblog Tous les blogs Top blogs Littérature, BD & Poésie
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
MENU
19 août 2010 4 19 /08 /août /2010 00:56

Dlo mwa dawou

 

Lé vakansié anrajé kon an nich flanman ki pran an kout pisa. Yo ka hélé an mwé pas mwa dawou-a plen épi dlo. Ni lontan yo pa té viré Matinik é Milo pa rikonnet péyi-a. I té konprann i té ké trouvé’y menm manniè i té kité’y la lè i té pati abò Kolonbi. I kité péyi ladopsion’y, Lafrans éti ni lété, pou i sa pran bon dlo isi-a.

Mè lè yonndé jou apré, misié valé titak fé, manjé an bel makadanm épi vréyé yonndé boulet féros désann i chonjé an ti-pawol Manman Doudou (pa Mami an) té ka di’y :

-         Zorèy-ou doubout kon an milé ki tann an kout tonnè an mwa dawou ! 

Sé la misié chonjé ki sé an tan dlo. I ka chonjé pou toulbon lékol té ka koumansé an mwa oktob pas nou an tan lapli ek siklòn. Erezdibonnè adan tour yol-la, sé dènié jou a selman ki té ni gro lapli. Yo té ni chans pas ni an lanné, yo té blijé annilé an nétap afos té ni dlo pou rantré Préchè.

Ousédi komin-tala sé jou-tala pa djè chansé, pas bon dlo épi labou chayé  an pon. Mé sé an komin ki ni labitid pran dlo épi viré konstui.

 

Bon mouch ek moustik ka fè siwawa épi dlo moun ka kité adan tout vié bagay bòkay. Sanmdi dan tout komin Matinik yo fè opérasion ratibwazaj kont ladeng. Pa ni rimed, ni vaksen. Sel bagay sé ratibwazé sé moustik la ek anpéché yo né adan vié dlo.

 

Adan zafè dlo a ni dlo zié moun ka pléré toujou senka apré katastrof avion-an. Bon fanmi’y dan dlo pléré toujou pas anlo poko trapé ni lesplikasion jijéwè réparasion oben endamnizasion ; menmsi Vénézwéla yo aprann ki sé pilot té fè chimen kochi, ki pli kout mé pli danjéré, tousa pou té brilé mwens lésans. Konpayi an konprann moun sé machandiz ek i té ka fè yo vwayajé adan avion poubel.

Manmay préparé zafè zot pas nou an tan dlo, pa atann o dènié moman pou genyen bouji, lédjim sek épî kisasayésa pou zot pa ni lapenn kouri an libsèvis mété anboutéyaj.

Gadé si kannal bò kay zot pa bouché, pou dlo a pa néyé moun.

Partager cet article
Repost0
8 août 2010 7 08 /08 /août /2010 13:38

Bèber le krab

Lakoup dimond football té ni an chatrou divinè ki té ka di ki étjip ka genyen avan match-la fet.

Pou kous yol-la, yo alé dégaré an divinè tou, mé tala pa té an chatrou mé an bel krab blé. Misié antré adan jé pronostik la é i fè sa pli bien ankò.

I rivé wè lé Mas pa fè mas Senpiè ; épi bon zapétti yo manjé lin darivé a vandrèdi.

Félo, sé konsa Bob ka kriyé Félis, té anrajé bon kalté a. Dépi dimanch i té ni bon pichon, lè sé pa vwel la, i té ka koulé, lè i té douvan an élikoptè jik fè’y pran dlo. I désidé fè an bek épi UFR SIAPOC. Sentàn té nwè  épi bato, kanno, eskouté épi moun. La té ni moun telman ou pa té ka menm wè lin darivé a : mandé ROZET i ké sa di zot sa bien.

Adan tout zafè-tala COTTREL LEADER MAT rivé gadé mayo rouj la. I di i lidè, é yol poko ké sa maté’y konsa. Bèber apré kat jou « After yol » pa té ka rivé wè ankò. Pas asiparé I alé adan yonn épi yo ba’y bwè an kochoni. Sé jenn manmay la ka fè bon bétiz adan zafè After yol-tala. Yonndé té ké braké an katamaran pas yo té bizwen alé anlè tour-la tou. Kom yo ni labitid chek moto, yo fè menm bagay la. Mé sa yo pa té sav sé ki Lamarin pa ka jwé, sé pa kon sé jendam la. Si ou pa ni travay ou pé pa ni bato. Sa ka rann moun mékontan, kon sé  jan Lanmanten-an. Yo pa lé tann palé di an mis ki rivé pa Enternet. Yo di sé pa jan isi menmsi papay matinitjé. Adan zafè mékontantman-tala sé mis yol la té fraksé pas touléjou, yo ka rimet kousié mayo. Pandan tan an yo pa ka menm trapé an soda épi an ti sannglich. Yo fè lagrev tou, sé pa boug létjip de Frans  selman ki sa fè sa.


Bèber pa té rivé wè tousa pas i sé


…. an krab 

Partager cet article
Repost0
8 août 2010 7 08 /08 /août /2010 13:34

Yol la pati


Bon vakansié vini lanné-tala pou wè kous  yol-la. Anpami yo, té ni Titèn. Dépi ventan pa té ni viré. Yo di’y kous la ka pati Malékòn, mé misié té lé ba madanm an ti kout kòn, i di fok li alé la.

I mandé pou Malékòn, yo di’y sé pabò Lasavann sa yé. I désann Lasavann mé sa fèmen ni lontan. I pété’y Lafransez, mé sa pa la ankò. Misié té kon an chien adan an yol nef.

Mi sa i réponn pou montré moun i té an vakansié. :

-         Mé didon, sé kòm La Jetée à Nice !

Ni an jennjan ki di’y :

-         Isi a ou Malékòn !

Jennjan-tala té désann épi an tjò vouvouzéla an matant-li té fini pòté ba’y. Titèn té bien anrajé épi kalté bri-tala. Sa té ka fèy chonjé an gro lajan i té payé asou Lafrans. Sé mésié té ped gran bonnè. Kom misié té faché i bliyé zafè fransé a épi mi sa i di :

-         Sòti la dann,  bann ti-makoumè ki zot yé. Pito zot aprann souflé adan an kòn lanbi, sé vouvouza zot lé !

Anlot ti-bolonm fè’y rimarké sé pa té an vouvouka mé an vouvouzéla. Misié di i san fouté, sé pa li ki té pòté’y batenm. Sa i sav i té vini wè Rozet genyen é sé timésié-tala té ka fè trop bri an tet-li.

Kon zot ka wè, kous yol la fini pati, mé ja ni bon anbians.

 

 


Partager cet article
Repost0
27 juillet 2010 2 27 /07 /juillet /2010 14:51

Vakansié

 

Lé vakansié anrajé pasé ayen yo ka tonbé léta. I ni anlo ki kité lété an Frans pou vini pran lapli isi-a.

Sé ki lé vakansié bliyé ki Matinik ni dé sézon : karenm épi livènaj. Livènaj pa ni livè, mé an tan-tala ni bon dlo. Sa ka koumansé dépi alafen mwa’d jen jik pakoké lanmwatié mwa novann.

Vakansié pèdi labitid vini an désanm, lè livè ka fann fwa-yo épi frédi pli fret ki adan an frijidè. Sé lè ni pli bel soley Matinik. Daboudabòw, anlo fransé sav sa é yo ka vini avantatè an périod-tala chaché solèy pou chapé anba livè a.

Kidonk lé vakansié, pas ni lontan yo pati, yo konprann Matinik kon Lafrans pas nou ka palé fransé. Anlo ka wouspété, jik ni yonn ki di bien faché :

-         Sè pa posib qu’il plèv otan !

Misié éti ka viv pabò Cherbour obliyé la ka ni lapli toulitan é moun ka bien viv.

Cher boug-la pa sav ki nou an périod siklòn éti a nenpot ki lè yonn pé tonbé anlè nou kon an manjépoulé asou an ti-poul.

Sé pa pas ou kité an koté, i pa ka chanjé. Epi asou tout liwonn latè lanati déréglé sa pa osi net ki avan. Sa pou lé vakansié sav, sé ki lapli-nou pa kon ta Lafrans, i pli cho épi lè rad-nou mouyé lamenm soley la ka sek li Délè menm toupandan lapli ka tonbé grosolèy ka kléré Sa sé osi Matinik. Sa vré lé vakansié té ké simié ni solèy touléjou, mé nou antan livènaj é sé konsa. Sé pa pas moun ka pres toufé épi kanikil ki nou ni oblijé ni gro soley. Sa toutafè normal, épi fo pa yo bliyé avan gran-manman té ka di nou, « zorey ou drésé kon an milé ki tann an kout tonnè an mwa dawou »

Alow vakansié paré kò zot pas  vakans-tala ni titak plis dlo

 

Partager cet article
Repost0
16 juillet 2010 5 16 /07 /juillet /2010 22:19

Lapénirit

 

Lésans la wosé ankò, bagay pou fè moun anrajé kon tig. Lé transpòtè ki ni labitid mennen lésans sé yo ki faché an prèmié. Yo mandé an prim 1000 €ro, é lé patron estasion kisiswa SHELL, ESSO, oben VITO kriyé an mwé :

-         La nou ka pran tousa lajan !

Sé chofè-a di yo poko an grev, mé loto-yo pa ka déplasé toutan yo pa ni an rézilta. Jilien dépi i tann an ti-bri komkwa ké ni lagrev, i ni labitid kouri ovantatè pou fè lésans. I plen bak-li oradjel épi i achté dé jérikàn pou si an ka. Misié ka ri tout moun ki labitid kriyé’y Jilien Lapanik. Atjelman sé yo ki ni la panik pas yo poko sav si wikenn-la yo ké pé alé bò lanmè. Sa ki pli anrajé, sé lé vakansié. Yo ka dékouvè an nouvo maladi jan Matinik, « Lapénirit ». Sé gro lapè mantjé lésans moun trapé dépi apré févriyé démil nef.

Lajan ka vini ra, épi pri lésans-lan kon anlo bagay ka wosé. Ni vakansié ka kriyé anmwé. Ni yonn ki konparézon kon an chien touni di épi aksan lotbò’y :

-         An Métropol se né pa kòmsa !

Anlot vakansié ki étidian ki tibren plis asou dé pié’y, kidonk ki pa asi pies milé di’y konsa :

- Poukisa Nikola (pa Anelka-an, lot la) mandé rédui asou lé dépans ?

 I jik annilé Gardenn Parti-a lanné-tala. Es sé pas la té ni trop chef déta afritjen ?

Andidan touw siklis lanné-tala ni an boug ki té ka sipòté an sel kourè, sé té an Japonè. I té enmen non misié, man kwè sé té :

-         Chimizou!

Kom jan isi pa djè enmen fè lafet, yo di’y :

-         (Chimizou plen kaka).

 

Vréman,vréman ni moun ki pa sa rété san an ti-rigolad. Sa man ka konstaté, si pa djè ni lajan, koté kouyonad, pa ni lapénirit.

 

Partager cet article
Repost0
9 juillet 2010 5 09 /07 /juillet /2010 18:29

Tet Jozéfin…

 

Ja ni wonzan yo raché tet Jozéfin. An démilset, yo tiré’y Lasavann pou swadizan restoré’y, kidonk viré mété tet-li an plas. Rémon, ni tet-li an plas, pas i mè Foyal mé i pa lé tann palé di Estati-a, menm manniè kon an tan Serjo té la. Dépi ou koumansé Jozéf…, i ka diw :

-         E ga sa, tjenbontiré, ! Ja ni asé poblem konsa. Nou ja pa sa fini Lasavann, moun ka kité anvil pas i tro chè, épi zafè laritret-la ki cho cho cho, annou palé di anlot bagay.

 

Man konstaté nou té ni lom san-tet, atjelman nou ni lafam san-tet.

Es sé pas fanm pa ni tout tet-yo ?

Es sé pa an wont pou jan Matinik ki pè gadé moun lakay-yo ?

Fok nou aprann gadé listwa-nou an mitan zié ; mé es nou paré pou sa ?

Yo ja koupé lanmen Chelchè . Raché tet Jozéfin. Mémé pou ni an estati lè moun ké raché ziè’y, sa nou ké di ?

Asiparé an artis lot péyi pou fè an estati neg mawon. Es nou ké kontan lè yo ké raché tet-li?

 

Ni an boug (sa vré i té ja ni dé kou an zel-li) ki di-mwen sanmdi pasé :

-         Eh Jid, man wè tet Jozéfin lè nou pasé pabò golf-la !

Misié asiré-mwen kou koupé, i wè tet Jozéfin ki jik fè’y an ziédou. Asiparé, lè’w ka pasé pa la pa koté minui, ou pé wè’y ka gadé’y ek i pé jik ri ba’w. Dayè sa ja potjiré bon aksidan.

Sa zot kwè ki fet épi an vakansié lasimenm pasé. Manzel té lé fè pòtré Jozéfin lè yo viré mété’y, mi sa i déklaré  épi bel fransé’y:

-         On l’a ététée !

An boug ki té ka pasé, lè i tann sa i réponn :

-         Kouman apré tet-li yo ni lentansion tiré tété’y ?

Kréyol bel, mé lè ou konprann sé fransé, sa pé fè’w trapé dézod.

Pa plis ki mardi pasé, an boug es sé pou potesté kont sa, i raché chimiz-li pou i sa vann adan magazen’y la do touni. Lè yo mandé’y es i ka ped tet-li, i di :

- Pies pa ! mé lé zenpo ka asiz anlè-mwen pas man ka vann tenb fiskal ! sé manniè-mwen pou man fè yo sav, man pa kontan.

 

Adan tout zafè-tala, Lavil Fodfrans di :

-         Zafè raché tet-la sé listwa Matinik tou. Sa sé an « œuvre d’art moderne »

Ni an boug ki  di :

-         Chien pisé anlè-mwen pas man ped an déziem pari

Misié té payé asou Lafrans é asou tet Jozéfin ki té pou viré anlè estati-a. Misié ped sadin épi karang é man jik kwè i ja pres ped tet-li tou.

Partager cet article
Repost0
2 juillet 2010 5 02 /07 /juillet /2010 21:02


Lanmizè blé(zil)

 

Vandrèdi pasé tout Brézilien Matinik té tou tris. Yo tout té ka bésé tet-yo akondi an chen ki pran an kout zoranj-si.

Anlo ki ni sistem vié-neg di sé palakoz yo té ka jwa an blé ki fè yo ped dé bi a yonn. Kom sé koulè Lafrans, asiparé tousa ki mété koulè-tala ka ped lanné-tala.

Brézil toujou té an jòn épi vèw, mé koulè-tala potjiré-yo djiyon ek nana.

Ni an gro lanm jònabriko ki anni néyé-yo akondi an lavalas dlo lariviè.

Sa fè brézilien Brézil bon lapenn mé « brézilien » matinik trapé an falfret pli red ki an groprel. Ni yonndé ki té vann triko blé Lafrans-la, pou té vini « brézilien ». Mano jik di i ka konprann langaj sé mésié, é i té ké jik konpè épi Antrénè a (menmsi sé Doménèk selman i té konnet). Misié té ké di’y i té ké montré moun kouman mon ka jwé boul pas daprè’y sé fransé a pa té sa menm chouté an boul pas yo té ni dé pié niklé.

 

Man konnet an gran-madanm, ki té ja di-mwen :

-         Jennjan, ou sav Brézil ké ped!

Man pa té di’y ayen mé an fon tjè-mwen man bougonnen kon Nikola :

-         Lamè pa konnet ayen an foutbol, asiré Brézil ké genyen tousa ki vini !

Apré match-la, man alé wè’y, mi sa i fè mwen pou larépons :

-         Man gadé an télé mwen-an, man wè sé mésié fè trop sik. An nou di sa, zafè tjenbwa-yo a ki ni an lot non. Man kwè sé makoumba, ni non sa. An plis di sa, yo mété dé limiè jòn épi vèw asou gro kris-la ki anlè lavil Rio. Tousa sé bagay malédision, Jézi pa té ka jwé foutbol. Asiré sa pa té pou pòté-yo chans.

Es lamè ni rézon ?

Sa man sav sé ki : « sa ou pa sav gran paséw ! »

 

Antouléka, lakoup dimond-tala ka ba moun bon falfret, i ka jwé welto épi sipòtè. Akondi sé moun gwadloup-la sipriz dèyè poko mannié.

 

Lé vakansié pé pa menm alé Ofranswa « La bénwa Jozéfin » Lewa Monjen an prosé épi Léta. Mé nou ka konstaté ki la ni an bétjé anlè lilet-la é yo poko di’y ayen.

Moun ki té la, vréyé bon labou an tribinal la, jikatan yo té oblijé mété yo déwò.

Bon lanmizè blé anlè moun ki té achté télé doublevé doublevé pou té sa wè Brézil chanpion. Lanmizè blé(zil) anlè yo.

 


 

Jid

Partager cet article
Repost0
25 juin 2010 5 25 /06 /juin /2010 22:08

Gwo mòdan


 

 

Dépi mardi pasé, anlo « sipòtè lè étjip ka genyen » vini tou fret. Yo lé fè Domének péyé dapré-yo. Tout moun-an ka trouvé ki étjip la i té ké aliyé anlè téren-an, pa té an plas li. I ni senkant mil antrénè an péyi a.

Bon moun vréyé labou pou di :

-         Sé mésié titak tro alez !

-         Madanm-yo ek ich-yo opozé-yo bien jwé. Sé madanm-lan antréné-yo adan an mové bagay, sa koupé jaré-yo net avan antrènman !

-         Lotel la éti yo té yé a, té tro chè !

Epi sisisila…

Tout moun anrajé pou rivé konprann poutji Lafrans pran an dal konsa ek poutji i vini si fèbo. Mé lè yo aprann ki dot étjip gro-mòdan kon Litali ki té chanpion dimond pran patjé’y osi, sa fè yo kom moli titak.

Mé anlo sipòtè, tounen ves-yo pou vini Brézilien. Yo pa lé palé ni kréyol, ni fransé mé portidjé. Sa ka mété yonndé moun djé, mé ni anlo sa pa ka fè ri pies toubannman.

Jik prézidan-an ki pa kontan pas Nikola, asiparé vréyé antrénè-a ponmlen. E misié ki pa anvi yo mélanjé tòchon épi sèviet, jijéwè pran koko pou zabriko.

I di :

- Menmsi sé Nikola ki non-mwen, man pa janmen jouwé pèsonn !

Ni an jounalis té ka atann-li kon an chat ka véyé an sisi, mi sa i réponn-li :

Lè ou té réponn an jennjan « Kas-twa pov kon ! » es sé té pou té fè’y plézi ?

I rété boudé kon an doubsis, ek i bégéyé. Vréman, poutoulbon mantè pa ni mémwa.

Antouka magré sé an Nafrik sa ka fet, an sel étjip rivé pasé o prèmié tou. Ni an malpalan, (toujou ni yonn) ki di sé pas la ni trop vouvouzéla ki fè yo ped. Sa nou ka konstaté sé ki tout gwo mòdan, ped mòdan-yo bonnè  bonnè.

 

Toupandan japonè té ka vini chaché an plan kafé ki tipik lakay nou dépi 1723, Chèvalié Deklieu té nonmen « tipika » yo fini trouvé plan-an pa koté Dikos. Asiparé, lè ou bwè’y i ka wouvè zié’w menm si i bridé. Kafé-tala ka jis rann-ou anfom kon an graj nef, épi ou ka ni gro mòdan.

 

Partager cet article
Repost0
19 juin 2010 6 19 /06 /juin /2010 15:21

An bann blé !

 

Jédi pasé tout lari Fodfrans épi Matinik té tou kam. An mouch pa té ka volé pas tout moun té douvan télé-yo pou yo té sa wè « Lé Blé », kidonk Létjip dè Frans.

Ni an machann pwason ki rivé a ped vwa’y afos  kriyé. Mari’y té sòti miklon épi an kanno volan. I ped vwa’y afos i kriyé :

-         Volé blé, vole blé!

Yo fini pa ba “Lé Blé” an bel volé. Meksik pa fè sik i matjé dé bi ki fè an jwè ped tet-li.

Asiparé an boug ki ni fanmi’y isi té ké anrajé telman i té ké di antrénè a an mo anlè manman’y.

Domének pa ka konprann kréyol mé i té asiré, sé pa an belbonjou misié té di’y, pas i rivé tann fout…

Es i di’y foutbol ?

Es i di’y fouté’y la …… pasians?

Pèsonn pa djè sav, mé sa ki asiré sé pa an bon bagay i di’y.

Domének mandé misié pa antré lamitan, i bay biyé palapenn-li.

Apré poudjol-tala sa frédi sé boug-la anlè téren-an.

Es sé pa sa ki fè sé boug-la jwé kon dé blé ?

Ni sipòtè ki vréyé bon flanm. Kouté sa yonn di :

-         Sé blé a pa sa chouté an sitron dan ladésant !

-         Sé blé a sé dé pié-niklé !

Mé adan tousa ni an sipòtè ki té konnet sé jwè-a kondisiré i té frè-yo. Mi sa i mété kòy ka rakonté.

 

« Anelka di Abi, fè-mwen avrè bò Evra an Toulalan. Misié pa té sav sa sa yé mé, i té konnet ta Malou éti i té ka glisé yonndé ti-kout ren.

Piè-Jiniak tann sa, i té anvi ri mé i pa té sa ri kon Anri. Li Ribé, ri plen bouden’y toupandan anlo sipòtè Lafrans wè sé mésié pa té an sa pies toubannman lanné-tala.

Ni yonn ki di :

Ga yo, yo ja tou las, yo ké éliminé dépi prèmié touw. Galas ki té anlè téren an ek ki ni labitid ba Abi bon dal, (sé pou sa i ka kriyé’y Abidal) kité an meksiken chapé anlè’y pou matjé dézièm bi a.

 

Pou lakoup dimond-tala « Lé Blé » jwé kon dé blé. Yo poko mi, yo kon dé friyapen blé !

 

Partager cet article
Repost0
19 juin 2010 6 19 /06 /juin /2010 15:17

Konba kok

 

Dé dépité pa asou Lafrans ki té bizwen yo kom palé di yo, alé dépozé an propozision pou an lwa kont konba-kok. Sé madanm-tala pa lé tann palé di, ni konba-kok, ni kokeleur ajijéwè kokè. Yo di sa sé an krim kont bet.

 

Lé anmatè kok pa ka rivé dòmi. Jik Aleksandra pa rivé ba misié Jako lapawol asou RFO. Toulématen, misié ka ba’y  nouvel asou la kok ka bat an pit.

Misié Jako téléfoné sé dépité-a é yo pies pa ka réponn.

Téléfòn Serjo plen épi mésaj.

Ta Chaben-an pa menm palé. Misié pa ka réponn é asiparé i anrajé kon an kok gwo-siro lè i tann sa. I té ké vini wouj kon an fizan.

Kantapou Lwijo épi Alfred sa ka sonnen otjipé sé van, sé mésié toujou pann adan an téléfòn.

Ni yonn (man pé ké nonmen non’y pou zot pa di sé mwen ki di yo di pou man pa trapé dézagréman. Pas man sav sé jou-tala man chansé kon an kok kalagway ki ped konba’y).

Man té ka di zot, asiparé dépité-tala ni an jes teknik, lè i pa lé palé ba’w, i ka pran téléfòn li akondi i ni an napel ek i ka mété’y bò zorèy li pou fè’w konprann i otjipé.

Anfen, sé an teknik pou i pa antré adan pies konba san baton, ni dan pies pit san bon zépon.

 

Vandrèdi ni an lot jé ka sanm konba kok pas ni moun ka payé otan lajan ki andidan pit. Sé kok la ni non péyi. Asou kok Lafrans-la, poulemoman anlo moun pa ka djè fè fos.

Yo ka atann toujou. Yo pa anvi ped lajan-yo ki ka vini pizanpi ra kon neg a zié blé oben kon zé bourik.

 

Sel ba          gay,  man konnet yonndé moun ki ja ka tonbé léta ek trapé bon maltet. Pandan tout mwad juen-an yo pé ké menm pé wè fèyton-yo alez kò-yo. Ni match ki pou fet a menm lè a an redifizion. Sé boug la ki pa ni tan wè’y lajounen-an ni lentansion gadé’y apré travay.

 

Asiré lakoup-dimond ka fè bladjè, anmatè foutbol ek chien-boul plézi, mé sa ka mété dézod adan ménaj.

 

Partager cet article
Repost0

Présentation

  • : Le blog de jude duranty
  • : Publication régulière de textes créoles contemporains Kréyol tou lé jou
  • Contact

Recherche

Liens