« Lè ou an dévenn, an grenn diri pé fann tet-ou »
« Lè ou an dévenn, an grenn diri pé fann tet-ou »
Lakriz
Kannaval 2012 dit, mé ni moun ki pa kontan. Ni adan ka ekzajéré telman mi sa man tann di :
- Poutji sé sa selman jou kannaval ki ni ?
- Poutji yo ka koumansé vidé a katrè, i tro ta ?
- Poutji ni tousa malprop an kannaval la ?
Anfen té ni anlo pawol blabla tou sal asou zafè bwabwa kannaval-la. Ni moun ki di :
- Nou pa ka konprann poutji yo ba nou an chatou !
Ni an boug, é sé an karnavalié ki ja ni pasé swasann-tjenzan misié sav di sa i ka palé. I di konsa :
- Lè ou fè an bwabwa anlè an moun, sa ka pòté’y chans. Asiré sé atjelman kriz-la ké tonbè anlè moun pas : kriz ké pran yo !
Man pa sav si misié ké ni rézon, mé lè ou lonviyé pa koté Laréinion, i ni doukwé pou entjet kon tatjet an finet nef.
Mi anvwala moun Lakot-karayib fè kriz pran-yo, pas yo mété dé gro dodàn lwiloud an mitan Fon Layé. Té ja ni anboutéyaj, asiparé sa fè an otomibilis trapé an kriz-nef. Tansion misié monté trop. I té ni randévou kay an doktè-zié pou an zafè linet. I rivé dézè apré lè randévou a. Misié ki té ja atann dé mwa pou trapé randévou a, yo ranvréyé’y jik dan twa mwa ankò. I pa pran sa dou kon siro. Misié fè kriz pran’y anlè ti-sèkrétè a. I vréyé dé kout gres anlè’y. Man pé ké matjé sa i di, mé man pé di zot sé manman manzel ki péyé sa.
Apré sa misié pasé adan an distribitè labank, pou i té fè yonndé konmision. Gab-la manjé kat-la. Misié anrajé, i lé mò i pa sa mò, finalman ni an boug té ka pasé, i pa trouvé dot poveb pou vréyé an bok anlè misié.
- Lè’w ni fes ou déchiré sé jou-tala ou ka jwenn belmè’w !
Kidonk pli ou déchiré pli chien ralé’w.
Pou pies kriz pa pran zot, pété ri lè zot ni an poblem épi fè kon chanté a.
Ri-yo avan yo ri’w, pas si ou pa ri-yo, yo ké ri’w !
« Pa pran dité pou maltet ki pa ta’w »
Kod jéyan
Ni an boug, dépi té ni moun ka bétizé, i té ka pran potplim-li. Man pé asiré zot sé pa pou karésé moun. Okontrè misié té pito ka déplimen moun. I pran potplim-li pou fè let alé kon viré.
I vréyé an prèmié ba Siga, nostrom té ké di dan an sanblé an déwò Matinik, komkwa kréyol pa ka mennen pies koté.
I vréyé anlot ba an boug, ki pa té ké djè kontan wè foto Mémé asou biro an nanplwayé lézenpo. Magré tousa i fè, manzel pa rivé montré ki Mémé té fanmi’y-li.
Epi dènié-a potjiré’y nana ek annui. Ni an minis andidan ki ni gran kod jéyan pou maré moun ka fè kouyonnad, oben ka di bétiz. (man pa a labri, pas misié mé maré mwen kon an med). Eben mon boug monté an chè Lasanblé Lasional pou palé di « Civilizasion ». Misié vréyé kod asou tout sé minis la, ek i ralé yo déwò. Man pa sav si sa ka fè « sivilizé ». Antouléka, kay-nou sa sé mes malélivé. Lè an moun ka palé épi ou ba’y do’w, sé kondisiré ou té jouré manman’y.
Man pé ké di nostrom épi kod jéyan- an jouré pèsonn pou yo pa di sé mwen ki di. Mé si lè monboug vini sanmdi, chak koté i pasé yo viré do ba’y, asiré i pé ké pran sa dou kon siro. Man sèten i ké trouvé jan isi, ordinè, malélivé ek san édikasion. Antouléka sé minis la janbé pit, lè SeLe palé pou di misié té ka fè kon antan Iklè.
Tout lo bagay-tala, sa pa té ké rivé jik la, si an minis pa té koumansé pa vréyé fion. Misié pa sav ou pa ka vréyé luil pou étenn difé.
Es nou ké ni asé « lasivilizasion » pou risivrè’y kon yo pou risouvrè’y ?
Es i mérité yo fè’y lapenn kon nou té fè Jan-Mari (sé pa bouché-a mé boug ziébòy-la) ?
Sé zot ka wè, mwen menm, man sav ki manniè pou risouvrè’y. Pétet man ké rété bò kay mwen pou pasé an ti-lekchi mi anlè mwen trankil lecha, ek pou pies kod jéyan pa vini anmewdé-mwen.
Ou sé di pou jénes-la « lè ou ped bef, ou fouben ped
chenn ».
Parad linò
Simenn pa sé sé té Foyal moun té ka défilé douvan touris. Dimanch, sé pa koté Loren lé karnavalié ki pa té ni mal ren pété’y monté.
Ni taksi ki pa té kontan pies. Kou-tala té ni ki an sel bato touris. Sa ki pa désann atè, pa té djè anvi alé pa dan linò. Asiparé té ké ni anboutéyaj. An plis di sa lé ponpis té di yo té ni lentansion mobilizé mardi. Ou pa bizwen plis pou té wè an sel vidé douvan sé estasion lésans-la. Tout moun fè latjé. Mwen menm, lè man tann sa avan té ni gran latjé ek pou man pa rété kon an bef gro latjé, man alé plen bak-mwen.
An jounalis sanmdi répété padan pliziè fwa :
- Pa apenn kouri fè lésans, poko ni lagrev !
Eben ousédi i té di sé moun. Pété’y kouri ay fè lésans ou pa janmen sav. Kom sé moun an chonjé le 5 févriyé 2009, yo kouri ay fè lésans.
Ou sé di pou toutbon sa ba moun bon balan. Sa ki té ja ni lésans fè latjé pou 10 éro.
Té ni an fanm kandida isi-a pou kanpàn li, i pofité di :
- Lè man ké éli, man ké bésé lésans lan, pas i tro chè isi-a !
Yo pa menm pran wotè manzel, pas i poko 500 siyati’y la.
Pandan tan-an an jenn tiboug té ni an ti-kochon ka nouri épi anlot ki té ké volé bagay-li. Misié pa ba lot la dé bo, pou yo pa apenn di i makoumè. I fè kon an ti-makoumè, i ba kanmarad li-a dé bal an do. I pa bay pies chans sové.
Manmay ni trop jenn manmay ka parade épi fizi ki pa fizi a bouchon. Dapré mwen yo ka ped linò
« Fok mété difé dan pay pou konnet langaj kritjet ».
Matjilpa
Matjilpa sav, mantjé tonbé sé bel pa. Yo envité pliziè group Lagwadloup pou wouvè kannaval-la.
Yo kité Sen-Jozef pou désann Foyal bò-lanmè oben si zot lé anlè Malékòn-an. Dé bato touris panché, mé érezdibonnè yo pa koulé. Tout sé touris-la té lé désann ansanm.
Erezdionnè, kòmandan-tala pa té kayé kon ta Costa-a pabò Litali. I organizé vizit-la é tout moun-an trouvé chaloup pou té rivé anlè gran tjé-a. I mandé sa ki té lé konnet personaj kannaval Matinik. Tout sé touris di yo té lé konnet.
I palé yo di Mariyàn-lapofig, Diab rouj, Karolin zié-koki, Neg-grosiro épi anlo dot ankò.
Ni an touris ki di i wè an Bwabwa Sarko, ek Mas Olann an Matinik Caribean Festival-la. Kòmandan-an ki té ja konnet kannaval isi, sa pa siprann li.
Sé touris la pa té sa fè diférans ant jan isi épi jan Lagwadloup. Ni an konpè-mwen ki kon mwen pa djè fò an anglé a. Anglé’y pa ka monté mòn, sé an kréyol i fò. Eben afos afos, i rivé fè yo konprann ki lakay-nou, sé group épi gros kes, kes kler, tandik ki Lagwadloup sé tanbou a po. Nou ni group tou, té ka fet épi bonm plastik, sé bien pou sa nou ni PSB (Plastik System Band). Lè man di sa, an annafè (toujou ni yonn) di konsa :
- Ou oblijé mété plastik lè ou ni an bann !
Nou pa pran wotè, misié é sé touris-la pa konprann. Mé man di misié sé pa paskè sé kannaval pou i sa di tousa i anvi.
Man fè sé touris la konprann éti nou té adan an sel LIANNAJ épi Lagwadloup, pas la té ESPLOZION Zabim éti té ka dansé WAKA. Sa fè VIDIM adan an sel VOUKOUM épi sa mennen moun monté Kolson ALL STARS dan an sel SYCOPALE jik Mari-Galant.
Touris la pa konprann tjou chien a lapapiyot, mé man di’y sé pas la té ni yonndé group Lagwadloup adan Matinik Caribean Festival-la.
Antouléka sé touris la ja di yo ké la lanné prochenn mé es sa ké fet Sen-Jozef ?
« Fok mété difé dan pay pou konnet langaj kritjet ».
Rété véyatif
Ni an dokè sendikalis, ganmé kon an chik chien, konparézon kon chien touni, ek toujou ka roulé an BM dènié model ; misié vréyé an kout gres anlè an boug ki té an sandal ek an vié ti-chot kout anlè’y. Sa misié pa té sav, sé ki monboug té an enspektè ki té vini lonviyé ek makrélé sa ka pasé anlè pow la.
An finaldikont, sendikalis-tala trapé bon bab ki kalbosé tet-li. Yo bay péyé an gro lanmann épi i trapé bon sousi. Manmay, ki tan nou ké sispann jijé moun anlè aparans-yo ? Sé pa tout moun épi lavaliè ki bon moun. Eskamotè toujou ni bel fidji. Antouléka sendikalis-tala aprann an ti-pawol kréyol : sé pa gro boutey losion ka santi bon.
Ni anlo maren péchè ki pa kontan pies toubannman. Eleksion lapech kité anlo moun sana yen. Ni maren-péchè ki rété lévé nas-yo é yo pa pran lapenn déplasé. Eben anlo anpami-yo ped sadin épi karang. Sa fè ki Nestò ki pa anvi rété a zéro, ja ka pran douvan pas I asiré (dapré’y) bef douvan brè dlo klè.
Sé konsa atjelman zafè débriya pa péché pres dit. Lanméri Fodfrans mété an diplom pou vann koko. Sé pa nenpot ti-tjokè ki pé vann koko, menmsi sé an kokè. (Man lé di an moun ka fè kok bat, é pa sa zot ka kwè a).
Odjis té ni labitid tjwiyi yonndé koko vitman pou trapé an ti-lanmonné kod, oben mété bè an zépina’y, sa fini net. Menm pou sa fè sa, fok ni an diplom. Yo mandé misié pòté koutla’y. I vini épi an vié vennkatpous bien filé lé dé bò. Sa ka koupé mes, lapriyè, lévenn. Sé défen papa’y ki té kité sa ba’y. Eben, yo di’y pa rété la. Fok ni koutla an ninoks ki pa ka nwèsi koko a. Aprézan ni kondision lijièn, pa ni jwé épi sa ankò pas trop moun ja mò épi maladi pisa rat.
Ni an boug Lariviè-Pilot ki té ni labitid vann koko’y, lè i tann sa i trapé an folmantasion an mitan tet. Misié di i sé an boug a Kay Ida, kom Chaben poko sav la i ké alé, i té désidé fè kay li, Kay Ida é pétet tout kartié a esplozé. Erezdibonnè sé kolbògò-a ni tan mété lapat asou’y. Asiparé i té ja limen yonn dé mech pou té fè an gro fédartifis gro lajounen. An finaldikont, yo vréyé artifisié a monté Kolson pou mété tet-li an naks é pou tout limiè’y kléré bienkonmifo.