« Chouval douvan pa vé di genyen kous » mé « kok ki gen pié sal sé sou do poul li
suiyé’l »
« Chouval douvan pa vé di genyen kous » mé « kok ki gen pié sal sé sou do poul li
suiyé’l »
Konba kok
Premié won éleksion Laréjion désidé gadé dé kok ka fè pwa. Asou sé 9 kok la té ni : (kok-gwosiwo, fizan, kalagway, kok-pay, kok-sandré, kok-kréyol, kok- espayol épi dé ti-poul djenm). Yo kouwi dèyè sé dé poul jenm la, yo di yo chou !
Adan tout sé kok la ni an twazièm yo mété asou koté pou si an ka. Kok-tala ka fè yen ki kout zépon adwet. Or donk adan konba-tala fok ou sa vréyé zépon atè kon anlè.
Nou pa sav anpami dé kok la, kiles ki gwosiwo, kiles ki fizan oben kalagway, mé ni yonn ki ni lavantaj. Tala ki sòti an pit Foyal la, fè an kout zépon douvan douvan. Lot la ki lévé an pit Lariviè-Pilot la trapé an brital kou an zel goch. Es nou pé di i ja pèdi ?
Toutan kok ka bat, nou pa janmen sav. Délè an kok ziébòy ka fè an dènié kout zépon, épi kok la ki té ni lavantaj la pé pèdi san konprann.
Kitan Matinnik ké ni an éleksion éti lé kandida ké dévoplé pogram-yo pou Matinik pa kontinié planté bannann ?
Agrikiltè toujou ni bon séchrès an périod karenm la.
Maren-péchè toujou ka pran otan fè, épi razmaré.
Ti-antrèprèné pa sav sa pou fè, pas ni travayè ki lé travay mwens ek genyen plis lajan.
Kantapou lé ritrété, épi ti-manda-yo a, yo pres mandé chien pen, magré yo pasé tout lavi-yo ka trimé kon chat meg an zaboka vet.
Petet fok lé parti modernizé manniè fè-yo. Ou sé di an lo jénes pa menm pran lapenn déplasé. Ni adan ki di :
- Nou pa ka konprann ayen dan konba-kok, nou pa ka alé an pit !
Sa ki pli red sé ki ni yonn ki té ka alé pou premié fwa. I tann yo di :
- Hòw di pit!
Jennjan an konprann sé pou’y yo di sa. Pandan tan an, sé pas konba a té ka koumansé, é sé té lè pou té ladjé sé kok la.
Ni anmatè kok ki ni labitid fè pliziè kok bat. Yo ké ni pou chwézi. Lalwa désidé yo pa pou alé adan plis ki dé pit.
Konba kok sé bagay anmatè-kok mé sé pa pou ti-amatè, menm si yo élektè.
« Fanm sé chantenn, nonm sé fouyapen dou » es sé pou sa fok fè yo tonbé ?
Fanm an politik
Dimanch ka vini nou ké ni pou chwézi an bon lis anpami 9 kandida. Kou-tala nou pé pa di :
- Man pa ka konprann ayen ant dé artik-tala !
La, sé an lis nonm épi fanm épi 2 lis fanm épi nonm.
L’UFM vréyé an let ba tout sé kandida a, menm si nou an mwa mas, i pa anvi bwè dlo mouchas ankò. I pa lé yo fè mas épi fanm ankò.
Lanné-tala ka bay santan, fanm genyen an jounen pou i palé di dwa’y. Magré yonn dé ti pa douvan, Rita di :
- An Bonnè ni dé fanm solid ki goumen pou fè ki fanm pa bet ni esklav ankò. Fanm fet pou respekté !
RFO pofité fè an pri pou mété an fanm a lonè. Sé Tati Jizou ki trapé’y kou-tala. Lè Tati Jizou alé pran pri’y la, épi fidji bel souriw li, i di yo :
- Mèsi, mèsi mé zot pa ka pasé mòso mwen an radio zot la, magré man travay disétan isi a !
Nouvo direktè a té boudé kon an doub-sis. I té tou jennen é i pa té sav sa pou i té di.
An lo anpami-nou ka di nou enmen fanm, pas sé fanm ki fè nou sisi sila ; mé es nou ka lévé an plim pou lavi-yo chanjé ?
Fanm toujou ka fè doub jounen, yonn andéwò épi yonn andidan. Es nou ka fè an ti-manjé, an lavésel lè oben an lavé rad lè i déviré ?
Fanm toujou ka touché mwens lajan menm si yo ka fè otan travay ki nonm. Es nou ka lonjé an ti-lanmonné pou yo genyen sa yo anvi ?
Fanm toujou ka pran otan fè, pis adan lajénes ni yonn ki fini fè an jenn tifanm valé biyé dat nésans li pas i di jennjan an:
- Man pa lé’w !
Ki tan fanm ké ni anlot konsidérasion an tjè nou épi sirtou an tet-nou ?
Pétét lè ké ni an fanm Laréjion, mé es sa pa an rev ?
An ni gadé, apaw di Jèni konmen mè ki ni ?
Lèw sé an fanm an politik fout ou ka pran fè !
SAISONS SAUVAGES
Kettly Mars
Kettly Mars nous ramène dans une période sauvage d’Haïti, celle des années soixante sous le règne du terrible docteur président, Papa Doc. Papa Doc applique le remède noiriste à la première république noire qui va faire empirer son mal. (
En inoculant partout les Volontaires de la Sécurité Nationale la terreur va s’installer dans le pays où l’on ne connaît plus la véritable identité des gens. Cette terrible répression va conduire des opposants à la disparition pure et simple dans les bayahondes mais le plus impressionnant à Fort Dimanche, prison d’où l’on n’y revient pas. Daniel Leroy opposant farouche de Duvalier va y entrer pour toujours. Nirvah sa femme, va tout faire pour avoir de ses nouvelles. Elle va de compromission en trahison suprême pour connaître la vérité sur son mari. Elle fera l’expérience, à ses dépens, de l’opulence, le gout du sang provenant de l’intérieur du Palais National fait d’intrigues, de trahisons de coups pendables de ministre véreux, plein aux as de dollars mais toujours insatiable.
Kettly Mars nous tient en haleine de la première à la 294ème page du roman. Nous sommes poussés page par page pour tenter de connaître la suite d’une histoire où le suspense est garanti au fil des 50 chapitres. Nous découvrons des mulâtres « les vrais mulâtres s’occupent à faire fructifier leur fortune », des macoutes « il y en a de tous les épidermes. Mulâtres, grimaud, griffes, marabouts, noirs, très noirs. Le pouvoir n’a pas de couleur ni de taille ». La présence du vodou jusque dans le Palais National et pas seulement dans le « péyi an déyò ». La trahison « Il n’y a donc aucun espoir, les racines de la dictature s’enfoncent chaque jour plus loin dans la terre d’Haïti » Cette absorption par petite touche, à la petite cuillère, nous fait avaler une histoire parfois au goût amer avec des descentes de police. Toutes ces sensations olfactives sont mêlées de fragrances de bougainvillées, de parfums de mangues ou de goyaves.
Nirvah en vraie femme ou pute selon l’angle d’attaque, tente d’assumer comme elle peut sa posture. « Pour faite la pute, il faut être une vraie femme, une vraie chate entre ses jambes et savoir s’en servir. Tout l’argent du monde ne retient pas un homme insatisfait. Macoute ou pas macoute ». Une femme abusée a t’-elle le choix ? Raoul, le Secrétaire d’état semble répondre concluante : « Les femmes sont toutes des salopes… » Nirvah est-elle une « salope » qui connaît le prix à payer pour sauver sa peau quand elle connaît quotidiennement la peur. « Maintenant la peur couche dans mon lit, je la baise, lui donne du plaisir, je profite de ses largesses. »
Dans le total dénuement qu’est-ce qu’une belle femme peut mieux faire que jouer de son attirance ?
Voici donc un roman sur la condition de la femme haïtienne sous la dictature. Cette condition a-t-elle changé aujourd’hui dans un pays où la promotion semble passer par le Palais National au gré des envies de la bourgeoise Port-au-Princienne. Avec ce 4ème roman, après L’Heure hybride, Kasalé, et Fado, Kettly Mars nous livre un magnifique roman où comme dans l’Heure hybride l’homme comme la femme, peut basculer sauvagement dans l’horreur sans voir à quel moment et ceci en toutes saisons.
Kettly Mars sera en Martinique à la Bibliothèque Schoelcher, au Campus Universitaire pour rencontrer ses lecteurs et les femmes de L’Union des Femmes de Martinique. Elle sera en dédicace mercredi à la librairie Alexandre.
Ou sé di prézidan Lafrans konnet an bel poveb kréyol. « Sé épi siro ou ka pran mouch », mé « lè ou lé pran mannikou fok ou vèglé’y »
Eleksion Laréjion
Dé mwa apré janvié, élektè ni pou déviré voté pou chwézi an nouvo prézidan Laréjion. I ni 9 lis an kous pou rivé douvan ek monté Plateau Roy.
Ou sé di tout moun lé fè an bel kout sèbi, pas lis la ki rivé premié douvan-an, ké ni wonz éli. Apré, yo ké séparé lo épi sa chak lis trapé kom vwa. Ni dé parti (sirtou lé piti) ki pa djè dakò, pas sa pa ka ba yo lavantaj. Dépi ou pa trapé 5 pou san votan, ou ped tout dan’w épi sirtou lajan’w. Pas la ni bon lajan ka woulé. Si ou bien gadé pogram sé kandida-a. Bel papié an koulè épi bel foto ; bel fidji pou bien kouyonnen élekté. Nou ka konstaté an bagay, sé ki ni dé fanm selman asou lé 9 kandida-a. Jislèn ki toujou dan an « Konba ouvriyé » ek Madlèn di :
- RéDéMwen !
Epi RDM i lé an « Alians pou dévlopman Matnik ». Tout moun lé Matinik sanblé. Kontel Dédé lé « Rasanblé la Matinik » kantapou Janklod sa i lé sé « Rasanblé Matinik pou an pogré dan Lafrans » Ni adan ki lé tout moun ansanm, an tjè-koko, kontel Serjo i kriyé lis li « Ansanm, pou an Matinik nouvel ».
Tout lé kandida lé an « Matinik pou tous » obensinon an « Martinik, fò, fié épi divèsité’y ». Piè mandé élektè épi tout bel fransé’y « Croire soi même » Chaben ki té ja la ni tout moun anlè do’y. Man pa sav si i ka chanté ti-chanté Joko a. Ou sé di i ja ped vwa’y. Mé asiré i dwé ka pansé « man ni yo tout an tj… mwen (sé zot ki di’y). Antouléka i wouvè kò’y asou « Lé Patriyot » pou kontinié sa i ja koumansé.
Apré lé prézantasion dimanch, atjelman nou ké koumansé tann konflérans oben gadé latélé. Lé 5 pi gro mòdan ja pasé, lè restan ké vini apré. Sa man sav, sé ki man nonmen tou lé 9 lis, pou ni le CSA, ni lé malpalan, ajijéwè RBP (Radio Bwa Patat) pa di sé mwen ki di sa yo pa di oben sa yo té lé di.
Elektè épi lektan ANTILLA konnet tout moun é yo pé ké di yo pa té sav pou ki lis pou yo voté. Lot kou a sé té : wi oben non, mé atjelman sa pli danjéré pas fo ké chwézi an kandida pou mété Lasanblé inik doubout pou otjipé di dévlopman Matinik.
Alòw manmay, akondi chanté a : Réfléchi avan aji !
Pa rété bò kay-zot
Mèkrédi lésann Niko la
Piè pa té djè kontan pas i déklaré :
- Sé mwen ki mè isi a. Sé mwen yo pou wè avan. Laéwopò « Aimé Césaire » Lanmanten é i pa Fodfrans.
Adan zafè potokol-la, yo té lé prézidan-an wè préfé a avan’y. Misié vini épi gran londjè’y la pou di sa pé ké pasé konsa. O final di kont, yo vansé’y douvan tout moun.
Man pa té la, mé ni an boug kannaval ki di mwen :
- A la fen, lè prézidan an pati, lafanfaw la jwé mòso Joko a. Mwen ni… Sarko an t… mwen ! (sé zot ki di’y)
Tout moun té ka gadé wè fidji prézidan-an pas asiparé i té ké fè an ziédou ba yonn di sé éli a. Radio bwa patat di sé Chaben. Lé mako di sé Serjo, mé ni anlo ki di sé Piè pas sé li premié i wè.
Antouléka, Niko té la pou salié lé ponpié. I rikonnet sé gras a kréyol la, ki permet jan isi ek gwadloup pli douvan pou té pòté moun Ayiti soukou. I sav sé yo prèmié yo ka kriyé lè ni an difé. Pipo ja menm chanté :
- « Kriyé ponpié, kriyé ponpié ponpié difé pri an kannaval-la » !
An malprop pa mantjé mété grennsel li pou chanté tou :
- Kriyé ponpié difé pri an lonba Marilis !
Yo di misié pé la pas i té ja boulé, mé pou toulbon difé té pri dan bouchri Vandestok la asou boulva a.
Marilis fè palé di’y. I di bien fò dan an konflérans sa té ka fè’y lapenn lajan gouvelman-an té ka pati Matinik, Laréyinion épi kisasayé épi Gwadloup pa té ka ni ak. Asiparé sa fraksé moun an Frans ki mandé démision’y. Yo té bizwen an bwabwa pou té brilé, yo panché kò-yo anlè Marilis. Tout moun sav akondi poveb la : « sé la pak ba ou ka janbé ». Mé manzel ki bon yich Sèset réponn-yo :
- Pawol a zot sé dlo ka koulé si mwen kon si fèy a malanga ! Zò pé ké jan opozé mwen éli !
Manzel sav bien, kom i déziem asou lis, i sèten i chwézi an bon lis an ti-manniè alez kon Blez ki sizé obò on falez.
Asiparé Chaben pa ba Serjo lanmen pas Niko té ké bay lanmen avan, é i di sa ké pòté’y chans pou déviré prézidan.
Apré le 13 mas nou ké wè, es nou gadé mas pasé oben si nou ké mété kò-nou an travay pou Matinik pa rété an banbanm