Ni anlo djab lafet ki ka gadé mas pasé, « tan fè tan, tan kité tan », « dèyè do pa kò ».
Ni anlo djab lafet ki ka gadé mas pasé, « tan fè tan, tan kité tan », « dèyè do pa kò ».
Tro présé
Ni dé parti politik ki konfonn vites épi présipitasion. Sé konsa MODEM kouri vitman dépozé lis-li avan tout moun.
BATIR pasé dèyè’y lamenm pou dépozé ta’y. Piè di i pa lé sa mò pies, i lé bati anlot Laréjion asou sa i kriyé, la Sosiété sivil. Sé an sosiété ki pa épi moun lavil kapital-la, mé anlot lavil ki tou pré’y. Yo toulédé mè, mé chien-yo pa ka djè chasé.
Piè magré i ja dépozé lis-li, di :
- Lapot-mwen wouvè ba tousa ki agoch; é menm sa ki fè an kout goch épi zafè lotolomi a!
Manmay Ayisien ki Matinik pa ni trop tjè djé, pas an mwa apré tranblanntè a, sa pa djè bel. Yo té ja ni machandiz dépi lanné pasé anlè kont-yo, yo désidé likidé’y.
Le MIM fini dépozé ta’y. Chaben ki anrajé toujou apré débi lanné a di :
- Mi lim !
Si ja ni twa lis, sé pa tout di kouran douvan ovantatè, fok ni an pogram ka tjenbé lawout.
Kantapou l’UMP, i ka atann o dènié moman kon an boug man konnet ki ka voté a sizè mwen senk. I pa lé pèsonn vote anlè bilten’y. Dapré sa an tjenbwazè té ké di’y, sa ka permet li miltipliyé vwa ba kandida a I chwézi a. Dépi pasé ventankarant misié ka fè sa. Asiparé I pa janmen ped an éleksion. (Anfen sé sa I di).
L’UMP tibren anmerdé. Sarko, ké rive mèkrèdi lésann é sé lendi-gra dènié délè pou depozé lis. Lè Sarko, ké vini es sé pou téré Vaval, obensinon pou gadé mas pasé ?
Asiré, nou ké sav an mwa mas la.
CMT, pa tala ki ka fè transpor la, tala ka otjipé di touris la épi Madlèn, yo di fok fè kannaval sirtou menmjou Sarko, ké rivé.
Magré lakriz, pèsonn pa ka fè kriz pran-yo. Yo tout lé fè kannaval, pas an lanné san sa yo estrésé é yo biziwen an ti-vidé pou vidé tousa ki anlè tjè-yo. Sirtou sé boug 74 la ki ped lapawol apré défet le 10 janvié a.
Apré mouvman 5 févriyé a 2009 la yo ni tout bagay an tj.. yo, sé pa mwen ki di’y, sé Joko.
Pou pa té ni pies Kwak an kannaval la, lé karnavalié pran Taksi pou fè an Kwasikolor. Asiparé, ni yonn ki afos i té présé kouri vidé, i jik wè grenn papa’y.
Pa ni lontan di sa té ni kat boug Matinik ki té ni labitid bwè ti-fé yo bienkonmifo.
Non premiè a sé té TOUTMOUN. Yo té kriyé’y konsa pas i té bien épi tout moun, sof an sel moun. I pa té lé menm nonmen non’y.
Non déziem la sé té : ENTEL.
Twaziem la, yo té ka kriyé’y CHAKMOUN pas i té ka ba chak moun an, kont chajman’y lè yo té bizwen’y, mé i té ka di tout bel bonjou tou.
Kantapou dènié a, pèsonn pa té ka djè rivé tonbé dakò épi’y pas i té lé kontrifè TOUTMOUN avòté kon matrité, vet kon koklez. Sé bien pou sa misié té faché épi’y épi i pa té lé nonmen non’y. Yo té ka kriyé’y : PESONN.
Té ni an koudmen pou fè asou twa ekta tè, é lalin la té pres bon pou planté. Yo mandé TOUTMOUN fè’y. TOUTMOUN té sav ki ENTEL épi manniè annafè’y la té ké fè’y, i pa pran lapenn mélé. Epi Pétet CHAKMOUN té ja fè’y.
Mé rivé o rézimé, PESONN ki pa té anvi trapé pies bab épi pies malpalan, pa pran lapenn mélé kò ‘y.
ENTEL lévé faché pas sé té travay TOUTMOUN. TOUTMOUN aprézan té ka kwè ki ENTEL té pé fè travay la. PESONN pa janmen pansé ki TOUTMOUN pa té ké mélé kòy.
An final di kont, si sé pa té lengratitid pa té ké ni riproch. TOUTMOUN riproché ENTEL pas PESONN pa té fè sa CHAKMOUN té pé fè.
Moralité : Akondi poveb la : « met koumandé chien, chien koumandé latjé’y ».
Man pa lé riproché TOUTMOUN. Sa té ké bon si CHAKMOUN ka fè sa i ni pou fè san atann anlè lespwa mal papay ENTEL ki pé fè’y a la plas li.
Mwen ka vréyé mesaj tala ba TOUTMOUN pou CHAKMOUN vréyé’y ba ENTEL.
Ga sa : pa oubliyé PESONN pas i pé ké kontan
An défilé 5 févriyé a, mi sa ou té ka tann : « Lè chien wè lapli i ka di i ké fè kay-li, lè lapli pasé i fini épi sa »
Niko, ké la
Niko ké la, i ké bien la. I anonsé i ké Ayiti mèkrèdi lésann. I vini apré kannaval. Ou pa janmen sav, yo té ja fè chanté anlè’y, i pa anvi yo fè pies bwabwa anlè’y.
Yo di’y jan isi pa té ké ni tan risouvrè’y, pas lanné pasé té ni kannaval. Pamwen, i désidé vini Matinik jédi, ek vandrèdi Lagiyàn apré touloulou. I té anvi alé « Kay Nana » mé yo di’y i ké rivé tro ta, kannaval ké ja fini. I pa té lé yo chanté :
- Lanné pasé, Sarko té ta-yo, lannè-tala Sarko ké vini ta-nou !
Pas pep Matinik di Lafrans sé pa ta yo selman, sé plis ki ta-nou. Menmsi i poko sav si i adan an vié garaj, antouléka sé silon latjé poul panché, i di non épi wi.
Es i ké di non pou serten boug épi wi pou an pati madanm kon Madlèn oben Jislèn ?
Marlèn ja janbé pit, i démisioné pas lakay sé sosialis la, sa té tro cho. Asiparé Rémon té lé pran’y pa kolé, ni moun ki di « au collier » pou yo té palé fransé dapré-yo.
Sa fè ki Lwijo té oblijé vini limenm, mé poblem la sé ki i ja ni dé manda. Es i ké pé ni an twaziem épi ta Laréjion-an ?
Joko chanté ni tout bagay an tj.. nou, le 17 févriyé nou ké ni Sarko an tj.. nou (sé zot ki di’y)
Lé Réjional ka vini ovantatè, é tout parti politik ka chaché an bon lis. Ni sa di té adwet ka rété adwet, menmsi yo pa toutafetman dakò.
Ni boug lagoch ki fè an kout goch, yo alé zayé pabò l’UMP.
Sarko ja di ké ni mwens plas, épi Lasanblé inik la, chak moun ann ka gadé la i pé trapé an bon ti-tot.
Antouléka ou sé di Serjo ka anvizajé monté pabò Plato Roy. Chaben pa anvi kité pies rafen vini konté lajan, i té ké séré anba an matla pou si an ka kouri vini. I té distribiyé an ti-gout ba moun Ladominik é sa ja protjiré’y bon nana. I jik pòté plent kont x, y épi z.
Ni moun an Frans ki bay bon aprobasion asou jésion Laréjion Matinik. Kidonk tousa ki ni défisi ka lonviyé pabò Klini pou gadé wè si yo ka wè lalimièw.
Lè Niko ké la, apré kannaval es i pé ké ri nou ?
Es i pé ké di an fon tjè’y :
- Jan Matinik poko sav sa yo lé! Man ka viré di’y tou fò :
Toutan man ké la, Matinik pé ké menm otonòm jijéwè endépandan. I ké toujour dépann di nou, menmsi man pou dépann an endépandantis !
« An bato koulé pa pou opozé dot navidjé” mè es lè an péyi ka chanté Dèy-oh es fok pa respekté sa ? « Klendendeng pa zétwal ! »
Jid
Vidé ja koumansé
An 2009 pa té ni kannaval. Lanné-tala ni anlo djab-lafet ki ja di, yo pé ké mantjé sa ba pèsonn.
Lé rèn lanné pasé rété an plas, sé bien pou sa anlo koté pa té ni éleksion lanné-tala.
Fok di, sa ka ranjé yonndé organizatè éti apré lagrev févriyé démilnef-la pa té trouvé anlo esponnsò.
Antouléka dan lé parti politik apré rézilta 10 févriyé a, pa ni kado ni adwet pa menm palé agoch, konba a cho, plas la chè, é lé kanmarad ka réponn chou pou chou.
Lè Marlèn di i ka prézanté kò’y, Rémon réponn o kolié, sé li ki pli bien plasé. Pas dapré misié, sa ka fè trantan i ka milité. I pa fè ni yonn ni dé, i démisioné.
Janklod pran douvan avan douvan pran’y. I fè vit démisioné avan yo bay biyé palapenn-li. I fè akondi Kolo té chanté :
- « Ri-yo avan yo ri’y, pas si ou pa ri-yo, yo ké ri’w ! »
Joko fout ni rézon chanté « Wélélé ». Pas pou toulbon : pwawouj-la brilé !
Ou sé di chak bètafé ka kléré pou nam-li.
Yo di fok chanjé pou mété lé jenn. Mé oti yo yé ?
Es fok alé bo pié-yo ?
Ni an boug ki pa malpalan pies, di mwen konsa :
- Si sa ka alé konsa, sé L’ADARPA yo ké oblijé chwézi nouvo prézidan Asanblé Inik-la !
Poulemoman ni twa fanm Madlèn, Jislèn ek Marlèn. Es yo ké mennen lapé oben es adan yo pa ni dé vilèn ki anvi mété la hèn ?
Chaben té di i té sav sa i té ké fè, i di :
- Man ka viré, pas ni an pati moun rafen lé konté lajan Laréjion-an, sa pé ké pasé konsa !
Kantapou Dédé, mi sa i réponn :
- Man ja bat ven, san, sé pa misié ka fè mwen pè ! Man ké pé jwé ti kout grenndé-mwen an gou-mwen !
Serjo menm di :
- Man pa cho, sé le Komité Nasional ka désidé !
Atjelman sa ka mennen avan éleksion Réjional-la sé :
O PLI DOUVAN pou mété DIFÉ AN LARI A, pas BARILBAND ka fè LABONM épi FLECH BANBOU an ti-manniè RETROBAND.
Sé moun-tala pa ka djè chonjé moun mò Ayiti, ni adan ki jik fè bel pawol pou di : « an bato koulé pa ka opozé dot navidjé », sé mantjé yo pa lé mantjé Kannaval 2010.
Sé jou-tala nou tout ka di jan Ayiti « pran kouraj pa pran kouri » pas « si tet pa mò zié ké wè klè »
Ayiti ni bon fè !
An simenn apré tranblanntè a, jan Ayiti Toma viré konnet an gro lapè. Latè-a viré brennen a 6,2 anlè léchel an boug ki ni anlo tè ; sé bien pou sa yo kriyé’y Richtè.
Tout moun ka palé di sa, pas katastrof-tala fè plis moun ki an tan volkan Senpiè. Pasé trantmil moun té mò klik, la sé aprochan senkant mil moun ki mò. Pasé Twasan mil Ayisien an gaway toupatou an lari Potoprens, san manjé, san kay ek plen moun mò anlè trotwa.
Pandan simenn-lan Matinik té ni an bel jes solidarité. Chak moun an ba sa i té pé. Té ni tout kalté moun, gran kon piti, avòté kon matrité, vet kon goglè. Mé péyi-a krazé telman, sa pa an sel jou i ké bizwen-nou, mé pétet an bon monan ankò
Bon polémik ja koumansé fet. Pawol ennitil ka fè anboutéyaj, kamo ka simèjé kontel :
- Sé an péyi madichon !
- Sé an pak yo té ké fè épi djab-la !
- Zafè vodou a té ké danjéré ek afos ni mizè an péyi a, sé loa vini fou an mitan tet !
Mé sé lé solision moun ka propozé ki tibren komik, kontel :
- Vréyé RMIste Ayiti pou rendé débléyé !
- Lo jennjan-an ki san travay-la ni ka alé la !
- Viré lajan Divalié-a asou an kont pou sé ti orfèlen-an !
- Yo ni ka pran an pati an lajan Titid-la pou viré fè Palè Nasional.
Andidan tout lo pawol-tala ni yonn ki di mwen :
- Ni moun isi ki ni labitid konyonnen Ayisien, yo ka fè yo travay pou ayen. Es sé pas yo wont atjelman ki fè yo ka fè wol wouvè lanmen akondi yo pa piétè ?
I viré di ankò pli fò :
- Lè nou lé fè an grat asou lajan konstruksion kay, es nou pa ka kriyé Ayisien pou fè travay-la ?
Erezdibonnè yo rivé tiré yonndé moun anba lo dékonm-lan apré pasé 8 jou. Mé polimik ka woulé asou wol méritjen an péyi a.
Asiparé yo opozé an avion fransé, pozé laéwopò Toussaint Louverture. I té oblijé alé jik an Dominikani. Menmsi sé Léonel ki prèmié prézidan ki vizité Ayiti.Nou tout sav ki sé dé pep-tala, chien-yo pa ka djè alé lachas.
Tousa ka montré nou fo toujou bien épi vwazinaj, pas sé yo prèmié ka pòté’y soukou. Tout sé bagay-tala ka fè nou réfléchi, pas nou pa oblijé a labri.