« Fok mantjé néyé pou aprann najé » mé « lavi pa an bol toloman »
Bel poveb kréyol 82
Sé jou-tala chadron-an pa ka djè ba mé es « ou pé laké an tet-ton pou pran an sadin » ?
KREYOLAD 297
Mové lodè
Sé jou-tala moun ka vréyé pié pas yo ka santi mové lodè. Ni moun ki pa enmen lodè kochon. Pa menm palé di bouden, pas yo véjétarien.
Anfen ni anlo bagay ka santi mové. Kontel kanpàn-la ka fè yonndé boug ped tet-yo ek kité lang-yo chapé pou di bétiz.
Klod té ni ka yol, pas i mété vwel-li adan an mové van. Van rasis, sé an van éti Iklè té enmen. Sé bien pou sa i ratibwazé konmen jwif. Menm van rasi-tala éti yonndé niopéyen épi konplisité ti-chef, té di ki an Nafrik an ras moun té fet yen ki pou travay kon bet. Van rasi-tala mennen bon dézolasion éti ki jik atjelman ni moun ki malad. Sa pa bon van pou Matinik navidjé, pas van-tala ka santi mové.
An sel van ki bel épi bon, sé van fraternité éti nonm kisiswa koulè’y ka pòté respé ba dot nonm.
Sé tan-tala lézavan ka souflé red. Ni moun ki wè bon van a 73 tilomet a lè. Ni dot ki simié van-an a 74 pas yo ké pé fè zafè-yo an gou-yo.
Sé pou menm zafè vié van-tala, ki fè an méritjen vini pran yonndé éro an poch moun isi. Lamenm apré konsèw li a dit, i pran avion personel-li pou kouri Gwadloup. Misié déklaré lotel-la pa té an gou’y. Asiparé i pa té ké ni asansè ka maché, alos ki i té o rédchosé. Tout moun konnet poveb la : « lè ou bizwen an défè’w di chien’w, ou ka di i plen gal ».
Moun ka di pa ni lajan, sé lakriz toupatou. Mé yo kouriwè Lionel an boug ki ja kité rich ka alé. Chak moun-an genyen an biyé a 65 éro ba’y. Tousa sé vié van ka pòté an lodè ki pa ka santi ni grozèy, ni bouden pa menm palé di paté.
Tout lodè-tala ka kouvè tradision nwel isi. Asiré sa pa ka santi bon.
Bel poveb kréyol 81
« Pa konté anlè zié lézot pou dòmi » mé « ayen di fos pa bon »
Bel poveb kréyol 80
« Lè chien ké pran medsin, i pé ké pisé asou tout zeb » es sé pou sa moun lopital pè pitji lagrip A.
KREYOLAD 296
Nwel fret
Lafen lanné an manniè. Menmsi yonndé anbiansè lamenm apré Latousen té mété an wout, chanté nowel pa ka bay.
Léro-a ra pa djè ni lajwa. An sel bagay ki bon, sé solidarité. An group manmay désidé viré mété la tradision bokantaj douvan. Ou ka vini épi sa ou ni, pou bwè ek manjé. Non group-la sé « Anrita ». Yo pran non-tala pas anlo an pami-yo pa té janmen a lè. Ni anlo manmay ki di pou toulbon, yo rivé épi rita. Pas yo té ké ni a péyé tousa léro adan chanté nowel. Mé akondi pawol-la : « sé lè ou ped lajan ek sa yo kriyé pouvwa dacha ou ka sav sa sa yé ».
Tout moun ka di sé palakoz 5 févriyé, ki fè pa ni lajan é ki nwel-la an banbanm.
Menm Papa Nowel ka pran fè. Es sé pas yo di’y lé doké toujou ka fè lagrev lafen lanné. Antouléka, i jik vann joujou ozanchè pabò Lariviè-Salé. Magré pri BCBa, moun pa kouri anlè’y. I fé ti-patjé 73 ek 74 ti-joujou, mé moun pa lévé’y digad. Moun pa djè antiché. Ou sé di moun pito égri ek chimérik.
Jòdi, sa ka vini red ba tout moun, menm pou faktè. Anlo moun égri. Sé bien pou sa an fakté mantjé ped ta’y-la. I té ka pòté let-li bienkonmifo, ni an boug, nou pa sav si sé pas i té ja risouvrè an kontravansion, oben an ogmantasion tax abitasion’y lan, mé i pété an kout chèvotin dèyè maléré-a. Lasimenm pasé té ni gro anbétéyaj padavwa lè restan sé faktè-a fè an opérasion mòlòkòy. Sa mété tout moun anrita. Yo fè kriyé an group kantik mé i rivé an rita épi tousa loto.
Tou sa man konstaté sé ki nwel-tala fret kon an ba-laglas. Nou poko sav sa 2010 ké pòté, mé poulemoman lé zafè pa djè ka kléré.
Lavil Chelchè viré mété an konkou o pli ni bel mézan ka limen. Atjelman kom fok lité kon réchofman planet-la, ni moun ka jik étenn limiè pli bonnè.
Lavil Fodfrans épi Lanmanten ki té ni labitid liminé chimen-yo, pa menm djè ni girland. Bidjé limiè-a vini feb ayen pa ka kléré. Asiparé pou wè limiè fo ké atann « Les boucans de la baie » manmay fè pou lapli pa tonbé pas pé ké ni fédartifis.
Bel poveb kréyol 79
« Moun fen di tjwizinié fenyan” mé « sé sa ki an fal ou ki ta’w » menmsi fo pa atann « lè ou fen pou alé mété manjé an difé »
Bel poveb kréyol 78
« Chak bètafé ka kléré pou nam li » sé bien pou sa ni moun ki pa lé « chayé dlo an panyen » ba pèsonn ajijé wè ba péyi-yo.
KREYOLAD 295
Chadron cho
Tout moun ka kriyé anmwé asou pri an tet-chadron : 80 €ro.
Ni an boug ki di mwen sa normal pas :
- Déjapouyonn, sé an bagay ki ra ek i pa pli chè ki trif pabò Lafrans oben kavia.
I pa ka kouté 500 €ro le kilo, kidonk i pa chè.
- Déjapoudé, chadron-an sé ta-nou, nou pou achté’y pli chè!
Antouléka sa man konstaté sé si lapech la wouvé mèkrèdi, mardi oswè té ja ni tet-chadron ka fè siwawa.
Es sé moun-tala respekté jou a ?
Tou sa man sav sé ki anlo moun ka trouvé pri-é titak cho. Ni boug ki jik di mwen :
- Si man manjé chadron-an a pri-tala i ké fè-mwen mal !
Ni moun ki kriyé anlè radio pou mandé :
- Dépi ki tan, lanmè sé ta maren-péchè selman ?
- Poutji nou pa ni dwa alé pran an ti-blaf ?
Rèné an chef maren-péchè mandé sé boug-la :
- Alé anrolé, konsa zot ké konprann poutji nou ka espéré chadron-an mi.
Lafen lanné-a titak tris. Moun pa ni dwa alé péché chadron é anlo pé pa achté’y pas pa djè ni lajan.
Sa fè ki moun pa ka menm djè chanté nwel. An plis di sa, fok ou péyé pou alé adan « chanté nowel ».
Apré lé zévènman mwa févriyé-a ousédi sa pa djè bel.
Lè’w gadé nou pou koumansé lanné-a épi an chwa. Nou ja pa ni ayen pa menm an ti janchwa. Mé fok ké chwézi ant atann anlè dot oben konté anlè kò-nou.
Sa vré sa pa fasil, mé fayen pa fasil ankò, menm péché chadron, sa vini cho